Skutočným rozdielom medzi balenou dojčenskou vodou a vodou z vodovodu sa okrem odborníkov zaoberajú najmä mamičky, ktoré už prestali dojčiť a voda sa pre ne a ich ratolesti stala každodennou súčasťou prípravy stravy. Povedzme si preto, v čom je rozdiel, aby ste sa ako mamičky a nastávajúce mamičky mohli slobodne rozhodnúť, čo je pre vaše dieťatko najlepšie.

Dojčenská voda je pramenitá, mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest. Spĺňa osobitné požiadavky na kvalitu a musí sa označovať ako „vhodná na prípravu stravy pre dojčatá" alebo „dojčenská voda". Prísnejšie požiadavky sú stanovené na obsah niektorých látok, ako sú dusičnany, a celkového množstva rozpustných látok, ktoré môže obsahovať.
Podzemný zdroj dojčenskej pramenitej vody možno využívať len z vodnej stavby (studne), ktorú po istom sledovaní povoľuje Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP). Dojčenská pramenitá voda tak, ako bola získaná na zdroji, nesmie byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. Pri dojčenských vodách sa zakazuje ich dezinfekcia akýmikoľvek prostriedkami, ako je pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). Pretože je určená na prípravu stravy pre dojčatá, ak je takáto voda stabilizovaná oxidom uhličitým, musí byť na obale uvedená aj informácia „pred použitím odstrániť oxid uhličitý varom".

Voda z vodovodu je upravená podzemná alebo povrchová voda, ktorá spĺňa požiadavky zdravotnej bezchybnosti, a preto môže byť využitá na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Podzemný zdroj pitnej vody možno využívať len z vodnej stavby (studne), ktorú po istom sledovaní taktiež povoľuje Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP). Povrchový zdroj pitnej vody (nádrže, vodné toky) musí spĺňať požiadavky na kvalitu vody podľa vykonávacieho predpisu.

Surová povrchová alebo podzemná voda, ktorá sa využíva pri príprave na pitnú vodu, obsahuje biologické znečistenie. Je nevyhnutné vykonať jej dezinfekciu, aby sa stala zdravotne bezpečnou, vhodnou na ľudskú konzumáciu. Spôsob dezinfekcie (chlorácia, chlórdioxid, ozonizácia) závisí od miestnych požiadaviek, tak aby bola zabezpečená mikrobiologická bezpečnosť a minimalizovalo sa riziko vzniku nežiaducich vedľajších produktov dezinfekcie.

Aby sme sa vyhli nepríjemným zdravotným ťažkostiam, mali by sme poznať povolené limity niektorých látok, ktoré sa môžu vo vode nachádzať a vo väčšom množstve môžu byť zdraviu škodlivé.Dusičnany a dusitany vo vode
V prípade nadmernej konzumácie zeleniny a ovocia s vysokým obsahom dusičnanov a taktiež aj pri pití nevhodnej vody, sa z dusitanov a dusičnanov môžu v organizme vytvárať určité karcinogénne a teratogénne látky, ktoré sa nazývajú nitrózamíny. V prípade dlhodobého vysokého príjmu dusičnanov do organizmu tak vzniká riziko rakoviny hrubého čreva, u tehotných žien hrozí dokonca riziko potratu. Organizmus sa do určitej miery dokáže obrániť, nakoľko určité množstvo methemoglobínu sa v krvi nachádza aj u zdravého človeka. Avšak na prípravu stravy pre dojčatá by sa nemala používať pitná voda s obsahom dusičnanov vyšším ako 10 mg/l. Preto je dôležité dať si spraviť rozbor pitnej vody ešte pred narodením dieťaťa v rannej fáze tehotenstva.Na Slovensku sú povolené limity dusičnanov a dusitanov v dojčenskej vode a vo vode z vodovodu nasledujúce:
Dojčenská voda - Voda z vodovodu
Dusičnany: 10 mg/l  -  50 mg/l
Dusitany:  0,1 mg/l  -  0,5 mg/lŤažké kovy vo vode
Ťažké kovy, ktoré sa vo veľkých množstvách nachádzajú či už vo vode z vodovodu alebo v dojčenskej vode, môžu mať katastrofálne účinky na zdravie človeka. Ľudský plod, dieťa a mladý človek reagujú citlivejšie na toxické pôsobenie ťažkých kovov, pretože ich organizmus sa rýchlo vyvíja. Pôsobenie ťažkých kovov v detstve sa môže odraziť v problémoch s učením, zhoršení pamäti, poškodení nervového systému a problémoch so správaním ako hyperaktivita a agresivita. Vo vyšších dávkach ťažké kovy spôsobujú nezvratné poškodenie mozgu. Ťažké kovy najčastejšie spájané s otravou u ľudí sú olovo, kadmium, arzén a ortuť. Ostatné ťažké kovy ako meď, zinok a chróm si telo v malých množstvách síce vyžaduje, ale vo veľkých dávkach sú toxické.

Povolené limity pre vybrané ťažké kovy v dojčenskej vode a vo vode z vodovodu
Dojčenská voda - Voda z vodovodu
Arzén: 0,005 mg/l - 0,01 mg/l
Chróm: 0,025 mg/l - 0,05 mg/l
Kadmium: 0,0025 mg/l - 0,003 mg/l
Mangán: 0,03 mg/l - 0,05 mg/l
Meď: 0,1 mg/l - 1,0 mg/l
Olovo: 0,005 mg/l - 0,01 mg/l
Ortuť: 0,0005 mg/l - 0,001 mg/lChlór vo vode
Aby bolo možné využívať často znečistenú vodu, mestá a orgány štátnej správy musia používať stále viac chemických výrobkov. Hoci tieto chemikálie môžu byť v rámci "bezpečného štandardu", pôsobia na vodu spôsobom, ktorý môže mať dlhodobé následky. Navyše často ovplyvňujú chuť, farbu a vôňu vody.

Najznámejším spôsobom úpravy zásob mestskej vody je chlórovanie. Chlór má dva účinky – dobré aj zlé, ktoré s tým súvisia. Z tej dobrej stránky je to lacný a účinný spôsob dezinfekcie vody a pomáha predchádzať veľkým mikrobiálnym epidémiám. Súčasne však chlór vzájomne pôsobí s organizmom a môže vyvolať vedľajšie účinky (trihalomethanes), ktoré sú škodlivé. Dojčenská voda na rozdiel od vody z vodovodu nesmie byť dezinfikovaná žiadnymi prostriedkami ako je napr. pridávanie baktériostatických látok, medzi ktoré patrí aj chlór..
woman@woman.sk