Na svete je ďalšia zaujímavá knižka. Nositeľka prémie Literárnej ceny Mám talent 2011 Elena Eleková v nej vypovedá o niečom takom delikátnom, ako je profesionálna pomoc tým, čo to potrebujú. V tomto prípade pacientom psychiatrického oddelenia jednej nemocnice.

Autorka novely Život pri živote, absolventka Lekárskej faktulty UPJŠ v Košiciach,  sama pracuje v poradni pre psychické zdravie. Jej schopnosť vierohodne vykresliť prostredie psychiatrie je nepopierateľná a ocenila ju aj porota hodnotiaca jednotlivé diela prihlásené do súťaže.

• Kedy sa zrodil nápad napísať knihu z prostredia psychiatrie?
  Literárne je to zrejme dosť atraktívne prostredie, dráždiace fantáziu autora i čitateľa, no ja som v tomto prostredí pracovala päť rokov, takže to nebol nápad, ale prirodzená voľba. A skutočným dôvodom na písanie boli predovšetkým problémy, ktoré som skrz neho vnímala  – na jednej aj druhej strane zamknutých dverí, a o ktorých sa mi zdalo vhodné, či potrebné písať.

• Život pri živote. Prečo ste zvolili práve tento názov vášho knižného debutu? Má nejaký hlbší význam?
  Tento názov mi pripadá viacvýznamový – životy pomáhajúcich vedľa životov trpiacich, život, čo sa drží pri živote, možností je viac…

• Priaznivo napísal o vašej prvotine inak veľmi náročný a prísny posudzovateľ literárnych textov,  spisovateľ Peter Holka. Dovolím si ho zacitovať:  „ Život pri živote je kultivovane napísaný rukopis svedčiaci o autorkinej zrelosti, štylistickej zručnosti a talente… Rozpráva o jemnostiach života, vzťahov, komunikácie, o napĺňaní  túžob a ambícií – profesionálnych i privátnych. Život pri živote je próza odhaľujúca vesmír v ženskom vnútri, zložito štruktúrovaný svet, ktorý má čo povedať iným ženám, no odhaľuje ho aj mužom, pravda, ak sa oň zaujímajú.“ Predpokladám, že vám Holkovo vyjadrenie pohladilo dušu…
  To ste vystihli a mala som pocit, že on to jednoducho vystihol tiež. Bolo aj akýmsi zadosťučinením, že v texte našiel to, čo som doň chcela vložiť.

• V novele ste sa dotkli aj závažných problémov, ktoré dnes trápia čoraz viac ľudí. Pribúda psychických ochorení, v mnohých prípadoch dochádza k ťažkému prepracovaniu, k takzvanému syndrómu vyhorenia. Máte návod, ako mu v spoločnosti, ktorá kladie na jedinca obrovské nároky, predísť?
  Iste, návody ako mu predísť,  sú a väčšinou znejú, na prvé prečítanie, veľmi všeobecne a jednoducho. No sú to práve elementárne veci, ktoré sú dôležité a na ktoré sa pravidelne zabúda a vôbec nie je jednoduché ich dodržiavať. Napríklad starostlivosť o zdravie a fyzickú kondíciu, dobré vzťahy, voľný čas, záľuby… A okrem toho treba ovládať umenie empatie, pretože pomáha primerane reagovať na iných, mať vedomosti, lebo pomáhajú orientovať sa v problémoch a cítiť sa kompetentne a dôležité je tiež sebapoznanie – lebo čím lepšie sa človek pozná, tým lepšie je pripravený vyrovnať sa s problémami. Čo by som však ešte zdôraznila je to, že predchádzanie tohoto fenoménu nie je len záležitosť jedinca, ale aj samotnej spoločnosti, ktorá naňho tieto nároky kladie.

• Budete pokračovať v písaní?
  V písaní pokračujem. Momentálne pracujem na próze  „o živote a umieraní“, kde by som sa chcela dotknúť ďalšieho závažného problému, ktorý sa týka naozaj všetkých.

Elena Eleková (1978), vlastným menom Katarína Varechová, rodená Tkáčová, sa narodila a vyrastala v Sobranciach, mestečku vzdialenom dvanásť kilometrov od ukrajinskej hranice. Vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. S manželom a dcérkou žije v Michalovciach, kde pracuje v poradni pre psychické zdravie.

Mária Lešková