Môj životný príbeh sa začal zauzľovať v roku 2008, keď som sa pomáhala starať  o 88-ročného ocina, ktorý bol na smrteľnej posteli, – spomína na ťažké časy pani Editka Slabejová, s ktorou som sa zoznámila na tlačovej konferencii HER Klubu. – A práve v tom neľahkom období, keď som premýšľala nad kadečím, mi prišlo na um, že som síce bola pred istým časom na sonografickom vyšetrení prsníkov, ale že som si, v nápore starostí a povinností, akosi zabudla ísť po výsledok,-  pokračuje vo svojom rozprávaní pani Editka. – Napokon som si uvedomila, že to bolo už takmer pred rokom a keď som sa potom informovala na výsledky svojho vyšetrenia, dozvedela som sa, že sa ešte musím objednať na mamografické vyšetrenie, pretože sa im tam zrejme niekomu niečo nezdalo a treba to teda skontrolovať.

Tak som sa teda objednala na mamografiu, ibaže termín som dostala až o tri mesiace… Opäť som teda nastúpila do kolotoča každodenných povinností, starala som sa o ocina, ktorý nás napokon 12. októbra navždy opustil a 21. októbra toho istého roku som sa aj ja dozvedela, že mám nádorové ochorenie. Pamätám si, že keď som ešte nič netušiac, išla na mamografické vyšetrenie a pripravovala som sa v kabínke, všimla som si tam obrázky, na ktorých boli vyobrazené prsníky s nádorovými ochoreniami a boli medzi nimi aj obrázky prsníkov s prepadávajúcimi sa bradavkami.

Zlá predtucha sa vyplnila
Dovtedy som ešte nevedela, akú mám diagnózu, ale keď som zbadala tie obrázky a uvedomila som si, že aj ja mám prepadávajúce sa bradavky, začala som mať zlé tušenie, ktoré sa, žiaľ, potvrdilo. Potom už všetko išlo veľmi rýchlo.  Z mamografie ma poslali k prsníkovému špecialistovi, ktorý mi určil diagnózu veľmi zaujímavým spôsobom: Povedal mi, že sa mu to nepáči a viac už nič. Tak som sa ho, celá zarazená, po chvíli odvážila opýtať, čo sa mu nepáči a on mi bez váhania a bez akéhokoľvek pohľadu do očí jednoducho povedal: – No, operácia, chemoterapia a rádioterapia vás neminú…! Takýmto spôsobom mi teda stanovil diagnózu. Chápem, že lekár asi nemá čas na dlhé vysvetľovanie a že má množstvo iných povinností, ale práve tento spôsob nebol najšťastnejší. Možno by bolo lepším riešením, keby človeka s takouto diagnózou poslali do nejakých ďalších dverí, kde by mu odborník, alebo skrátka nejaký človek, šetrným, ale normálnym spôsobom vysvetlil, čo to znamená, čo bude nasledovať a aké sú možnosti. Ak je však človek oboznámený takým spôsobom ako som bola ja, môže byť vykoľajený a úplne dezorientovaný.  Pamätám si, že som, ani neviem ako, z posledných síl prišla domov a hlavou mi vírili hrozné myšlienky. Navyše, práve v tom čase mi na nádorové ochorenie zomrela 44-ročná priateľka a mojej spolužiačke nádorovému ochoreniu podľahol syn. Boli to naozaj veľmi ťažké chvíle.

Operácia a čo ďalej?
Potom už všetko išlo rýchlo: Nasledovalo množstvo vyšetrení ,8. decembra som absolvovala operáciu, kde  mi vyoperovali nádor a asi štvrtinu prsníka a 30. decembra 2008 ako posledný pacient dokonca aj chemoterapiu. Pamätám si ešte, že moja pani primárka veľmi váhala, či mi má dať chemoterapiu, alebo nie, lebo stupeň môjho ochorenia nebol vysoký. Ja som sa v duchu modlila, aby sa rozhodla správne. Ak by som nebola dostávala chemoterapiu, neboli by mi síce vypadali vlasy, ale ak by som ju nebola dostala a napokon by sa ukázalo, že som ju dostať mala, bolo by to horšie. Napokon som formou infúzie absolvovala  štyri chemoterapie a po nich rádioterapie. Asi do dvoch týždňov po prvej chemoterapii mi začali vypadávať vlasy. Nečakala som, kým sa padanie stane rapídne, ale veľmi rýchlo som si vlasy dala ostrihať a potom som si kúpila parochňu. Napriek tomu, že mi vraj celkom pristala, oveľa lepšie som sa cítila s jemnou šatkou na hlave.  Samozrejme, uvedomovala som si, že  okrem onkologickej liečby je po operácii prsníka  veľmi dôležitá aj rehabilitácia spočívajúca v správnom cvičení, ktorá pomáha proti opúchaniu alebo bolestiam hornej končatiny. Povedala som si však, že asi nebude stačiť, ak budem cvičiť iba individuálne a súčasne som sa aj bála, že  by som si možno nejakým nevhodným cvičením mohla aj ublížiť. Tak som sa rozhodla, že urobím v tomto smere pre seba trochu viac a obrátim sa na odborníkov – v mojom prípade na Zorku Czoborovú. Rozhodla som sa, že obdarujem samu seba a našla som si na internete číslo na manažerku Zorky Czoborovej, ktorej som však nepovedala o svojom probléme a iba som ju poprosila o dohodnutie konzultácie so Zorkou.

Stretnutie so Zorou Czoborovou jej pomohlo
Dostala som teda termín a manažerka mi odkázala, že konzultácia bude stáť 70 Eur. Aj to mi však stálo za to, pretože som bola rozhodnutá nevzdávať sa, bojovať  a urobiť pre seba a svoj zdravotný stav v danom momente maximum.  Rada by som povedala, že veľkým vzorom  mi v tých ťažkých chvíľach bol práve môj nebohý ocino, ktorý bol aj v časoch ťažkej choroby veľmi statočný a svoj osud niesol s nesmiernou pokorou.

-         Prišiel teda deň, keď som sa stretla so Zorkou, ona ma pozvala vedľa do kaviarne  a musím povedať, že hneď od prvej chvíle sme si porozumeli, akoby sme sa už poznali odjakživa. Keď som jej vyrozprávala svoj životný príbeh a povedala som jej o svojom odhodlaní začať cvičiť pod odborným vedením, Zorka mi moje odhodlanie schválila  a povedala mi, že ak sa rozhodnem chodiť ku nej cvičiť, vyberie mi skupinu a bude mi radiť, ktoré cviky sú pre mňa vhodné, a ktoré nie, ako aj to, pokiaľ až môžem cvičiť. To som, napokon, postupne začala zisťovať aj sama, pretože som sa naučila počúvať svoje telo. Peniaze za konzultáciu však Zorka rázne odmietla prijať, ale povedala mi, že ak sa rozhodnem cvičiť u nej, môžem si kúpiť kurz cvičenia, na ktorom sa dohodneme. A tak sme sa dohodli a ja som skutočne začala chodiť do kurzu cvičenia pod odborným vedením a môjmu zdravotnému stavu to veľmi prospievalo. Cvičenie mi veľmi pomohlo. Nerobili sa mi žiadne opuchy a psychicky som sa takisto začala cítiť veľmi dobre, pretože som sa stretávala a cvičili aj s inými ženami, ktoré boli zdravé a ja som sa im snažila vyrovnať. Po operácii a všetkých terapiách som  spočiatku musela chodiť  do nemocnice na kontrolu každé tri mesiace, teraz už iba každých päť mesiacov a po dobu päť rokov musím užívať špeciálne tabletky, aké užívajú onkologickí pacienti. Ide o liečbu i prevenciu súčasne, pretože onkologické ochorenia sú nevyspytateľné a mohli by do piatich rokov ešte recidivovať. V súčasnosti však nemám žiadne príznaky, žijem plnohodnotný život, dokonca som sa odsťahovala z Bratislavy do rodiska môjho ocka, ale naďalej cvičím, teraz už sama a podľa cédečka Rehabilitujeme s HER klubom. Znovu cítim prílev energie a mám radosť zo života.

DVD „Rehabilitujeme s HER klubom“ je možné bezplatne objednať  na internetovej stránke Občianskeho združenia HER klub, www.herklub.sk. Všeobecná zdravotná poisťovňa a zdravotná poisťovňa Dôvera zašlú DVD svojim existujúcim poistencom s diagnózou rakoviny prsníka. Všetkým novým pacientkam,  budú v rámci celého Slovenska DVD ponúknuté hneď po operácii na chirurgických a gynekologických oddeleniach nemocníc.