Mestečko Lipovec nie je veľké a obyvatelia sa tu takmer všetci poznali. Bola medzi nimi taká dôvera, že svoje domy nezamykali a žili tu všetci v pohode. Keď sa teda jedného dňa stalo, že sa súrodenci Dušan a Milan vracali zo školy a nemohli sa dostať domov, ostali prekvapení. Ich matka Božka Kalabová nechávala totiž dvere do bytu otvorené, aby sa deti dostali dnu, keby bola práve v záhrade alebo v dielni. Ich otec za domom mal servisnú autodieňu. Chlapci zašli do dielne, kde pracoval mechanik Jano Hriva. Ten vyliezol spod auta a prekvapený začal hľadať s deťmi ich matku. V záhrade však nebola a dom bol zamknutý. Jeho šéf, otec chlapcov, vraj odišiel niekde na úrad, nuž rozhodol sa a chlapcov zaviedol k ich starej mame o niekoľko ulíc ďalej. Keď sa Hriva vracal do dielne, zbadal na prednej izbe rozbité okno. Podišiel bližšie, spozoroval, že okno je pootvorené. Prisunul si záhradný stolík k stene a zhrozil sa. Božena Kalabová, žena jeho šéfa, ležala pod oknom bez pohnutia. Zabehol do dielne a volal políciu.

O chvíľu prišiel vyšetrovateľ Chudý s dvoma policajtmi. Nasilu otvorili zadný vchod a objavili ležiacu ženu. Lekár neskôr po obhliadke konštatoval smrť uškrtením. Jeden policajt pri obhliadaní objavil pri televízore lístok, na ktorom bolo paličkovým písmom napísané – TAKTO ZOMRIE AJ TVOJ MUŽ. Nábytok rozhádzaný, pootvárané skrine, ale v jednej zásuvke našli peniaze aj šperky nedotknuté.

„Čudné vlámanie,“ pokrútil hlavou vyšetrovateľ Chudý. Mechanik Jano tvrdil, že zavraždenú videl ešte predpoludním, že niesla zeleninu zo záhradky. Po krátkom rozmýšľaní ešte povedal: „Šéf spomínal, že sa mu ktosi vyhrážal.“

Medzitým priviezli policajti muža zavraždenej, Daniela Kalabu. „Odišiel som ráno z dielne na mestský úrad okolo deviatej hodiny,“ vypovedal a pokračoval, „Boženu som vôbec nevidel, my totiž už spolu dlhší čas nežijeme. Deti som videl ešte ráno, odišli do školy.“

„Čo potom?“ súril vyšetrovateľ. „Zašiel som ešte do bytu Bety Krížovej, s ktorou teraz žijem.  Dali sme si spoločne desiatu a potom som sa vrátil opäť na úrad.“

„Vyhrážal sa vám niekto v ostatnom čase?“ Kalaba mlčky prikývol.

„Ako?“ padla ďalšia otázka.

„Vraj mi vypália dielňu aj dom!“

„Máte na niekoho podozrenie?“ Kalaba záporne pokrútil hlavou. Výhražný lístok mu zatiaľ neukázali, ale Chudý mu prikázal, aby sa vyzliekol a zobral mu z vrecka košele prepisovačku. Oblečenie prevzal policajt.

Pri vyšetrovaní Bety Krížovej sa zistilo, že je predavačkou v drogérii a vedie ženský klub karatistiek. Potvrdila, že s Kalabom spolu desiatovali, ona vraj mala v predajni službu až poobede.

„Zaujímavé. Taká športovkyňa mohla vražedný čin vykonať veľmi ľahko,“ zauvažoval nahlas vyšetrovateľ Chudý. „Kalaba jej určite dosvedčí alibi“ s úsmevom sa poškriabal  po hlave.

Dva dni po čine sa prihlásila Betina Davidová, suseda Kalabových. Vypovedala, že videla predobedom toho dňa, že sa pred vchodom do domu u susedov motal jeden muž.

„Prešiel bránkou von a niesol niečo pod pazuchou. Dokonca sa rozbehol,“ zvýšila Davidová hlas.

„Poznali ste toho muža?“

„Som presvedčená, že to bol Jano Berer, stolársky pomocník z dielne pred kostolom. Vyšetrovateľ poďakoval Davidovej a poslal jedného z detektívov stolára prešetriť.  Ten zistil, že stolár niesol Kalabovej vyrobenú poličku, ktorú si objednala, ale nikto mu neotváral. Všimol si však na Bererových topánkach drobné úlomky skla. Po expertíze zistili, že  sú to kúsky skla z rozbitého okna Kalabových.  „Poličku mohol mať ako zámienku, dnu sa vlúpal a ženu napadol, ale mohol na úlomky skla stúpiť tiež pod oknom, keď sa motal okolo domu,“ konštatoval jeden z policajtov.

„Myslím si, že máme tromf,“ zrazu vyhlásil vyšetrovateľ Chudý. „Totiž Berer tvrdil, že videl v tom čase asi päťdesiat metrov od domu Kalabu. Ten vraj nasadal do auta a kým za ním stačil dobehnúť, ufujazdil mu preč. Teda Kalaba pri svojom dome bol, a to nám zatajil. Samozrejme, ak si to Berer nevymyslel.“

Vyšetrovateľ dostal správu od foréznych detektívov, ktorí robili expertízu Kalabovej prepisovačky. Náplň sa zhodovala s tou, ktorou bola výstraha pri televízore napísaná. Lenže takých prepisovačiek vyrobili asi 7-tisíc kusov. Teda pravdepodobnosť 7000:1.

„Podľa pitvy Kalabová bola zavraždená v čase medzi 12,30 a 13,00. Vtedy bol pri dome Berer, a ten tam videl Kalabu. Mechanik Hriva nemá svedka, že bol v tom čase sám v dielni a  že Boženu Kalabovú objavil až po odvedení chlapcov k starej mame. Teda mohol klamať. Beta Krížová vraj bola doma. Dosvedčiť jej to môže zasa iba Kalaba,“ konštatoval vyšetrovateľ Chudý.  „Musíme si počkať ešte na expertízu Kalabových nohavíc a košele, ale viac ako pravdepodobné je, že vraha už máme.“

M.H. Devínsky

Riešenie krimipríbehu ” Stratený náhrdelník”:
Jedna i z nich závidela Klaudii nádherný šperk a bola na rozdiel od ostatných podvodníčka. Dana Miková využila, že Eva ráno tuho spí. Keď chyžná s ospravedlnením prešla do izby 204, využila hukot vysávača a vošla do kúpeľne izby 204. Keď náhodou chyžná otvorila, ostala chrbtom k nej. Chyžná ju nespoznala a s ospravedlnením rýchlo prešla zatiaľ von a z chodby do izby 205. Tento moment Dana využila, ukradla náhrdelník zo stolíka a prebehla nepozorovane späť do izby 203. Polícia pri prehliadke našla náhrdelník v jej batohu.

Riešenie krimipríbehu “Vražda napoludnie” hľadajte nabudúce…..