Pražský kostol Sv. Ludmily a hotel Chateau St. Havel sa stali svedkami najkrajšieho dňa v živote snúbencov, dnes už manželov – Moniky Dylowicz a Petra Menkyho, ktorý sa odohral 26.mája 2012. Peter Menky pochádza z Nitry, Monikine korene siahajú do Poľska a na svadbe sa objavili i hostia z Grécka. Právom ju nazvali medzinárodnou. Mladomanželia plánujú svadobnú cestu na Maldivy, aj keď termín ešte nemajú, nakoľko v lete je tam obdobie dažďov, tak najskôr po jeho skončení. O Petrovi a jeho úspechoch doma i vo svete sa popísalo dosť, tak sme si na paškál vzali čerstvú pani Moniku Menky.
Monika, ako dlho si si vyberala šaty na svadbu?
Priznávam bez mučenia – dosť dlho trvalo kým som si vybrala. Predsa si myslím, že svadba je raz za život, takže som chcela mať tie najkrajšie – aj kvôli sebe, aj kvôli Petrovi. Hľadala som šaty, ktoré mi doslova sadnú a zároveň budú pohodlné a krásne. V Prahe sú našťastie nespočetné možnosti, ale pokiaľ máte vlastnú predstavu, tak i to mnoho občas nemusí splniť vaše požiadavky. Nakoniec som predsa len našla krásne šaty u Zoryany Stekhnovych, ktorá má salón nielen v Prahe, ale aj v Paríži.
Koľko variácií si vyskúšala na hlave, kým si sa rozhodla, že tento účes je ten pravý?
Neskúšala som žiaden účes pred svadbou, šla som na ostro. Vybrala som si vizážistku, ktorej dôverujem a verím tak v najlepší výsledok podľa mojich predstáv. Cítila som sa v nich ako princezná, k čomu prispel aj fakt, že svadba bola na zámku. A vzala som si toho najúžasnejšieho princa, akého som si len mohla želať!
Nakoľko svadba bola medzinárodná – aké bolo menu?
Jedlo bolo typicky české – silný hovädzí vývar, sviečková s karlovarskými knedlíkmi a torta. Večer sa grilovalo na zámockej terase, kde si vybral každý podľa svojho gusta. Keďže sa stretli Česi, Slováci, Poliaci a Gréci, množstvo alkoholu si každý dokáže alebo aj nedokáže predstaviť.
Koľko ste mali hosti?
Mali sme okolo 50 hostí, tých najbližších.
Zhodli ste sa s Petrom pri výbere obrúčiek bez kompromisov, lebo viem, že ste spriaznené duše?
Hľadali sme dlho, to je pravda, ale nakoľko sme naozaj spriaznené duše a máme rovnaký vkus, tak sme nakoniec našli spoločne tie najkrajšie pre nás a zhodli sme sa na nich.
Aké tradície ste absolvovali – zametali rozbité taniere a jedli polievku z jedného taniera a podobne?
Všetko bolo ako byť má – od prenesenia nevesty cez prah, rozbitie taniera, jedenie polievky z jedného taniera, hádzanie kytice, hádzanie podväzkov až po únos nevesty.
Prečo pre vás mala taký význam svadba v kostole?
Pretože sme veriaci a chceli sme, aby nám bol i Boh svedkom pri tomto sľube.
Foto: Zuzana Žlabová