Dvaja rybári na rybníku Zelená žaba neďaleko mestečka Kamenica narazili člnom na nejaký podozrivý plávajúci čierny predmet. Usúdili, že to môže byť v igelite zabalená mŕtvola. Mobilom tento nález oznámili polícii. Mestská polícia po obhliadke vyloveného balíka zistila, že ide skutočne o zabalené mŕtve telo. Prípad ihneď prevzalo kriminálne oddelenie z okresného mesta Drahovce. Vyšetrovanie viedol hlavný vyšetrovateľ Tomáš Zvon. Členovia jeho tímu upresnili, že ide o mŕtvolu ženy asi vo veku cez tridsať rokov,  so smrteľným poranením hlavy.

Náhodou v ten deň na jednej policajnej stanici v Drahovciach oznámila žena menom Edita Zemanová, že sa záhadne stratila jej priateľka a kolegyňa. Nič o nej dokonca nevie ani jej manžel. Vyšetrovateľ Zvon z výpovede Zemanovej zistil, že obe s Jankou Bretovou sú z Drahoviec a mali ísť 18.apríla na firemnú slávnosť v textilnej továrni Hodvábka v Kamenici, kde obe pracovali. Janka vraj spomínala, že si ešte niečo musí v Kamenici vybaviť, staví sa aj u modistky a potom príde na slávnosť .
„Tam však večer neprišla, a to mi  bolo čudné,“ vypovedala. „Keď ani na druhý deň neprišla do práce, to už bolo podozrivé.“

Vyšetrovaním sa zistilo, že manžel, podnikateľ Jozef Breta, bol dva dni na služobnej ceste. Keď ju po návrate nenašiel doma, myslel si, že odišla k matke. Robievala to vraj častejšie. Telefonoval svokre, tá však nič nevedela.  Predvolali ho a on pri ohľadaní v súdnej pitevni potvrdil, že mŕtva je jeho manželka.
Pri ďalšej výpovedi Edita Zemanová pridala, že Janka sa chcela rozviesť. Žila vraj s mužom už iba kvôli synovi Jankovi, ktorý chodil v Trnave do gymnázia a býval tam celý týždeň u Jankinej matky.
Manžel ako podnikateľ dobre zarábal, sama by asi ťažko utiahla drahú súkromnú školu svojho syna,  a po chvíli dôvernejšie dodala: „Raz sa mi priznala, že má v Kamenici priateľa.“
„Poznáte ho?“ vyzvedal hlavný vyšetrovateľ.
„Má tam železiarsky veľkoobchod,“ tajomne dodala Edita.

Vyšetrovateľ Tichý zašiel Janinho milenca navštíviť. Je to pekný urastený muž, štyridsiatnik, Peter Vánoš. Pri priamej otázke vyšetrovateľa sa po chvíli priznal, že sa s Jankou dôvernejšie poznajú. Zdalo sa mu vraj, že jeho žena má akési podozrenie, tak to chcel ukončiť. Bol to vraj iba sexuálny rozmar. Bola pekná, trocha smutná a sama sa mu poddala – nuž kto by vraj odolal…? Nerád by, zaprosil, keby sa to jeho žena dozvedela.
„Nie sme klebetní, ale kedy ste ju posledný raz videli?“ položil ešte otázku. Vánoš prižmúril oči a vzápätí si spomenul, že v ten deň mali v továrni akúsi slávnosť. Bol s ňou na obede neďaleko v jednom motoreste a potom ju odprevadil do mesta.

Vyšetrovaním ďalších informácií okolo neho a jeho manželky sa zistilo, že celý železiarsky obchod je majetkom Vánošovej ženy, je na nej celkom závislý. Je bohatá, nie však veľmi pôvabná –  skôr naopak –  a veľmi žiarlivá.
Tomáš Zvon bližšie vyšetroval Jozefa Breta, manžela zavraždenej. On vypovedal, že bol služobne v Bystrici, vrátil sa 20.apríla a manželku nenašiel doma. Na otázku, čo robil 18.apríla, Breta vypovedal, že sedel na zasadaní vo firme, s ktorou má obchodné styky. Takmer sa vraj z podniku nevzdialil, tam aj býval,  v podnikovom hoteli. Jeho auto stálo po celý čas  pred hotelom na parkovisku.

Zaujímavá bola aj výpoveď recepčného podnikového hotela v Bystrici. Potvrdil, že prvý deň –  večer asi okolo 19. hodiny –  inžinier Breta pešo odišiel a vrátil sa takmer pred polnocou.

„Päť hodín by možno stačilo na cestu z Bystrice do Kamenice a späť,“ poznamenal vyšetrovateľ Tichý.

„Ale jeho auto stálo celý čas na parkovisku,“ to ma trochu miatlo. Keď som naň pritlačil otázkami, priznal sa, že bol v jednom nočnom podniku s prostitútkou. Volá sa vraj Kristína a môže mu to potvrdiť.

Vtedy do kancelárie vošiel ďalší vyšetrovateľ. Vrátil sa od spomínanej modistky. Potvrdila, že Bretová u nej bola, vyskúšala si klobúčik a po chvíli odišla. Ale zdôraznil, že modistka  videla, ako na ulici oproti stálo auto a niekto Bretovú z neho zavolal. Vodiča však nevidela, lebo bol v tieni stromu. Bretová nasadla a auto odišlo. „Tvrdila mi, že to bolo určite auto pána Tvrdého,“ dokončil svoje hlásenie.

Hlavný vyšetrovateľ Zvon si Františka Tvrdého predvolal na oddelenie. Tento vypovedal, že 18. apríla  ani nevyšiel z podniku a po slávnosti prišiel domov až okolo polnoci. Auto mal vraj zaparkované pri dome, býva vo vile Vánošovcov. Pani Vánošová je jeho sestra.

Jeho výpoveď potvrdila aj Edita Zemanová, Tvrdý bol vraj celý večer na slávnosti.

Peter Vánoš vypovedal, že v ten deň po obede Bretovú zaviezol do mesta a šiel do podniku, až do 22. hodiny robil s pomocníkmi inventúru. Obaja zamestnanci to potvrdili.

Zvon s Tichým navštívili aj pani Martu Vánošovú Prekvapilo ju, prečo k nej prichádza kriminálna polícia. Zvon sa priamo opýtal: „Pani Vánošová, viete šoférovať?“ Prekvapene prikývla.  Chcela protestovať, ale inšpektor ju zarazil ďalšou otázkou.

„Váš pán brat býva s vami v tejto vile? Má auto?“ a sústredene jej pozeral do očí.

„Áno, býva v bočnom krídle,“ odpovedala už krotkejšie. „Môžeme auto vidieť?“

„Je v garáži.“

Odpoveď Zvona prekvapila. Tvrdý predsa vypovedal, že auto nechal zaparkované pri dome.  Vánošová vzala z vešiaka pri dverách zavesené kľúče a vykročila von. V otvorenej garáži stál tmavomodrý Volkswagen Passat.

„Môžete otvoriť kufor?“ vyzval ju. Zarazene na neho pozrela, ale napokon kufor otvorila – bol prázdny.

„Vy máte kľúče od jeho auta?“ prehodil žoviálne otázku. Vtedy si všimol v rohu garáže bal čierneho igelitu.

„Tie visia vždy na vešiaku pri dverách,“ odpovedala trocha zneistene.

„A poznáte Janu Bretovú? – prekvapil otázkou.

„Áno, poznáme sa ešte zo školy – spomalene riekla a začala akosi čudne zrýchlene dýchať. Hlavný vyšetrovateľ ju chvíľu pozoroval, potom jej poďakoval, že im venovala čas a odišli.

„Ak si to všetko zhrnieme, myslím si, že je už jasné, kto vraždil,“ vyhlásil Zvon.

M.H. Devínsky