V čom je iné, keď dojčíme prvé a posledné dieťa?
K prvému dieťaťu pristupujeme trošku inak ako k ďalším. Predsa len, keď po prvýkrát otehotnieme, porodíme a vychovávame dieťatko mnohému sa učíme, skúšame, neraz aj tápeme. Niekedy sme prehnane úzkostlivé, ustráchané – čo pri ďalších deťoch už také markantné zvyčajne nie je. Rozdiel je však aj v dojčení prvého a ďalšieho, respektíve posledného dieťatka. Aký? Samozrejme, sme zručnejšie, skúsenejšie, ale nie je to len o tom…
Rozdiely v dojčení prvého a posledného bábätka:
1. Inak plánujeme
Keď sa nám narodí prvé dieťatko, snažíme sa robiť všetko podľa plánu, tak ako by to malo byť – čo najpresnejšie, najpedantnejšie, najdôslednejšie. Prvé dieťa sa zvyčajne snažíme dojčiť každé dve tri hodiny, ak si nevypýta častejšie – často zo strachu, aby nebolo hladné. Mnohé si nastavujeme dokonca budík, aby nám každé dve-tri hodiny zazvonil, aby sme sa náhodou neoneskorili o pár minút.
Pri ďalších deťoch viac mamičiek prechádza na voľnejší systém – čas nesleduje, ale dá dieťaťu mliečko vždy, keď si vypýta, respektíve má zaujme. Tento systém je dnes uprednostňovaní aj pri prvých deťoch, samozrejme. Každé dieťatko má totiž inú potrebu papať.
2. Nočné kŕmenie
Prvé dieťa zvyčajne mamičky poctivo kŕmia počas noci, ale keď už nevládzeme, snažíme sa dohodnúť na striedaní s otcom dieťaťa. Niektoré mamičky majú kompletne prepracovaný a naplánovaný systém – odsávajú si na noc mlieko, aby v noci mohol kŕmiť on bez toho, aby sa museli zobudiť. Všetky vieme, aké je neuveriteľné šťastie po pôrode prespať aspoň niekoľko hodín vkuse. Nie vždy to vyjde a aj keď raz v noci nakŕmi dieťa niekto za nás, pomôže to. Pri prvom dieťati zvyčajne dôkladne pripravujeme plán ako naučiť dieťa spať v noci, ako ho odstaviť a podobne.
Situácia sa trošku zmení, keď sa staráme o ďalšie či posledné dieťatko. Energiu na prípravu a dodržiavanie nejakých plánov zvyčajne už nemáme, a tak dávame aj nočnému kŕmeniu voľnejší priebeh. Kŕmime dieťa počas noci, tak ako chce a snažíme sa najmä o to, aby neprebudilo ostatné deti. Keď dojčíme, dáme si dieťa do vlastnej postele a necháme ho ťahať, kedy chce, dokonca sa naučíme pritom aj spať. Je jasné, že nevieme, čo je to nerušená noc. Raz to však skončí. Určite.
3. Výbava na dojčenie
Pri prvom dieťati si kúpime všetko, o čom sa dozvieme, že by mohlo byť k dojčeniu dobré, alebo potrebné. Od klobúčikov na bradavky, keby dieťa náhodou hrýzlo, cez odsávačky, tampóny, podprsenky na dojčenie, oblečenie na zapínanie, aby sme v prípade potreby ľahšie dojčili aj vonku, vankúše na dojčenie, doplnky na podporu dojčenia…
Pri ďalšom dieťati už postupne nároky znižujeme, a pri tom poslednom nám stačia už len naše prsia a dieťa.
4. Činnosť počas dojčenia
Dojčenie prvého bábätka si spríjemňujeme zvyčajne sledovaním televízie, podriemkavaním alebo robíme niečo na smartfóne. Spočiatku však zvyčajne len sledujeme dieťa, pritískame si ho k sebe a snažíme sa naplno prežívať tieto vzácne momenty. Veď možno sa už nebudú opakovať. Pri poslednom dieťati vyzerá dojčenie trochu inak. Popri ňom dirigujeme ostatné deti, snažíme sa najesť, pripraviť jedlo pre ostatných členov rodiny, písať na počítači alebo odtrhnúť od seba škriepiace a bijúce sa ostatné ratolesti.
-sz-
