Rozvod je veľmi zaťažkávajúcou skúškou nielen pre nás dospelých, ale často ním trpia aj deti. Traumy z obdobia, kedy sa ich rodina rozdelila niekedy nevymiznú ani počas celého života. Deti však nedokážu pochopiť dôvody, prečo sme sa museli rozviesť a tiež nemajú naše životné skúsenosti, aby túto neraz prudkú zmenu dokázali prijať. Vieme, čo vlastne chcú a po čom túžia, keď už je po rozvode?
Rozvod – záležitosť nepochopiteľná
Niektoré detičky sa ešte roky po rozvode pýtajú rodičov, kedy sa k sebe vrátia a začnú žiť spolu ako rodina, i keď nám je jasné, že to tak nemôže byť. Menšie uvažujú o tom, či by ich otec nemohol bývať aspoň niekde blízko ich domu, dokonca o poschodie nižšie v paneláku… Stáva sa to dokonca aj v prípadoch, že ide o alkoholika alebo agresívneho otca, ktorý sa voči svojim deťom rozhodne dobre nesprávala a ich výchovu odflákol. To už je však druhá vec – veľmi bolestivá najmä pre mamičku. Rozvod pochopia zväčša až v dospelosti, a i tak mnohí z nich majú na svojich rodičov ťažké srdce prakticky po celý život.
Čo teda chcú naše deti po rozvode najviac?
1. Aby sme boli šťastní
Deti veľmi citlivo vnímajú všetku nepohodu, nervozitu, smútok, obavy, strach, hnev a všetky ďalšie negatívne emócie, ktoré prežívame my okolo rozvodu. Hovorí sa, že šťastné dieťa šťastných rodičov, a presne tak to aj je. Deti sa cítia najbezpečnejšie a najšťastnejšie, keď sa tak cítime aj my. To, čo najviac chcú v období po rozvode je, aby sme boli šťastí. Preto by sme na tom mali popracovať – nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom. Nie je to ľahké, ani zábavné, ale má to terapeutické účinky na nás samotných i naše deti a ich psychiku. Len tak sa všetci, čo najskôr „vylížeme“ z rán, ktoré nám priniesol rozvod.
2. Čo najviac našej pozornosti a času
Je len veľmi ťažké deťom vysvetliť, že nemáme čas sa im vždy naplno venovať, ale v čase po rozvode by sme mali pristupovať k ich potrebám ešte vnímavejšie. Je samozrejmé, že sa im nemôžeme každú minútu, ktorú trávia doma venovať naplno, urobme si však tak program, aby sme aspoň dva-trikrát do týždňa s nimi intenzívne prežili dve-tri hodiny. Či už sa budeme rozprávať, hrať s nimi, pôjdeme do divadla, na ihrisko alebo inam – nechajme ich vybrať si, čo chcú robiť – takto dáme dieťaťu pocit istoty a bezpečia.
3. Mier medzi nami a ich otcom
I keď je jasné, že s exmanželom sa nemilujeme a milovať nebudeme, mohli by sme skúsiť zostať aspoň priateľmi, alebo minimálne zakopať vojnovú sekeru. Je nám to možno proti vôli, aspoň počas prvých mesiacov po rozvode, ale kvôli deťom by sme sa o to pokúsiť mali. Deti veľmi trpia, keď rodičia navzájom na seba nadávajú, pri krátkych stretnutiach sa hádajú, osočujú sa a za chrbtom ohovárajú. Keď s týmto prestaneme a odbremeníme sa od minulosti bude sa nám lepšie dýchať a šťastnejšie budú aj naše deti. Ak sa neviem preniesť cez hnev, v ktorý nás po bývalom zostal, začnime športovať, nájdime si nový koníček alebo iný zdravý spôsob ako hnev ventilovať. Nevyriešené negatívne pocity bolia a trápia nielen nás, ale majú veľmi veľký vplyv na naše deti.
