Päť príkladov, ako dieťa odviesť od nevhodného správania
Nehovoríme o puberťákoch, hoci v tomto veku je veľmi ťažké a niekedy až zbytočné chcieť od dieťaťa, aby urobili niečo, čo očakávame my… Už v podstatne mladšom veku sa deti búria proti naším príkazom. Obdobie vzdoru, ktoré začína vo veku dvoch rokov a trvá zväčša do štyroch, niekedy aj dlhšie potrápi nejednu mamičku. Veľkú časť dňa trávime doťahovačkami s dieťaťom, vymýšľaním fínt, ktoré by na neho mohli platiť, ak nezaberú vymýšľame tresty.
Nič nie je v tejto situácii lepšie ako rada odborníkov a tých, ktoré niečo podobné už prežili a dokázali deti usmerniť tak, ako si predstavovali. Zozbierali sme niekoľko problémov a návrhov ako ich riešiť, takže smelo do toho!
Keď chceme, aby šlo do postele a zostalo tam:
Väčšinou to riešime tým, že dieťaťu povieme vyhrážku typu – keď ešte raz vstaneš z postele, budem kričať, dostaneš po zadku, zoberiem ti to a to, zamknem ťa a podobne… Psychológovia odporúčajú zmeniť prístup a skúsiť takúto taktiku – povedzte mu: „Teraz ťa zavediem do postele, uložím a očakávam od teba, že tam aj zostaneš.“ Očakávaním totiž dáme najavo, presne aké správanie si od dieťaťa vyžadujeme a bez emocionálneho podtónu.
Keď chceme, aby jedlo zeleninu:
Zvyčajne to riešime slovami typu „budeš sedieť pri stole dokedy to nezješ“ alebo „dokedy to nezješ, nebudeš sa hrať, pozerať TV atď.“ Omnoho lepší spôsob je upozorniť ho na to, že teraz je čas posledného jedla a kuchyňa sa pred spánkom jednoducho zatvára. Ak sa nenaje teraz toho, čo má, zostane hladné až do rána. Takže môže sa samo rozhodnúť či bude alebo nebude jesť.
Keď chceme, aby si vyčistilo zuby:
„Ak si nevyčistíš zuby, nebude žiadna rozprávka na dobrú noc,“ takto to zvyčajne riešime – dieťa dostane trest. Omnoho lepšie však je, ak mu jednoducho zdôrazníme, že umývanie zubou je bežnou rutinou pred spaním. Napríklad takto: „Je čas ísť do postele. Čo urobíš ako prvé, aby si bol pripravený?“ Navyše – otázky zaberajú na deti omnoho lepšie ako vyhrážky a rozkazy.
Keď chceme, aby sa v obchode slušne správalo
Mnohé z nás majú veľkú hrôzu zo záchvatov vzdoru, ktoré deti dokážu predviesť na verejných miestach a najčastejšie asi v obchodoch. Naša najčastejšia reakcia na ich neposlúchanie a ďalšie výčiny? „Keď to budeš robiť, nebude žiadna televízia, keď sa vrátime domov!“ Môže to zabrať, ale predsa len je lepšie zvoliť takýto postup: povedzte mu, aby vám pomohlo s nákupom, aby napríklad našlo jeho obľúbené cereálie a prinieslo do košíka alebo aby vybralo džús, pečivo a podobne. Takto odvedieme pozornosť od negatívneho správania, zamestnáme ho a ponúkneme pozitívnu alternatívu.
Keď chceme, aby nekňučalo a hovorilo normálne
Deti sa rady hrajú na bábätká, aspoň pokiaľ ide o nezrozumiteľnú reč. Nám to, logicky príjemné zvyčajne nie je. Ak teda niečo chce a požadujte to práve týmto kňučavým ťažko zrozumiteľným spôsobom zvyčajne mu povieme, že keď bude ďalej kňučať zoberieme mu obľúbenú hračku, tablet a podobne. Lepšie riešenie je však povedať mu: „Chcela by som ti pomôcť, ale rozumiem len normálnej reči. Toto normálna reč nie je.“ Tak vie, že máme záujem o jeho problém, ale neakceptujeme spôsob, akým to hovorí.
-sz-
