Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu sa nesie už oddávna v znamení zábav, plesov či maškarných bálov. Ples bol vždy aj veľkou spoločenskou udalosťou, na ktorej sa dámy v každej dobe usilovali predviesť v čo najokázalejších róbach. Nazrite s nami do sveta plesovej módy minulých storočí.
Pompadúrka prežila dodnes…
Najviac čipiek, mašlí, kvetov a nádherných brokátov mali plesové róby v 18.storočí, v období rokoka. Boli však nielen nádherné a romantické, ale aj ťažké a nepraktické. Módny kurz udávali dámy na francúzskom kráľovskom dvore, najmä za vlády Ľudovíta XV. Na šatách dominovali krinolíny úctyhodných rozmerov a váhy, s množstvom volánov, čipiek a stúh, vystužené drôtenými obručami. Kvôli módnemu osiemu drieku si ženy sťahovali pás šnurovačkou s tvrdými kosticami až tak, že sa nemohli ani nadýchnuť. Najfantastickejšie kreácie sa nosili aj na hlave. Vysoko vyčesané, vystužené zložité účesy sa vyrábali z parochní. Zdobili ich ihlice, kvety, čipky, stužky, pštrosie perá, na hlave však neraz trónil hoci aj celý záhradný altánok s kríkmi a kvetmi, misa ovocia, alebo kompletný model plachetnice. Z tých čias pochádza aj názov pompadúrka pre malú spoločenskú taštičku vo forme vrecúška, ktorá sa dodnes používa k večernej toalete. Prvá ju zaviedla Markíza de Pompadour, milenka kráľa Ľudovíta XV.
Veľká francúzska revolúcia a vláda Napoleona Bonaparte na konci 18. a začiatkom 19. storočia priniesla aj v ženskej móde zásadné zmeny. Široké krinolíny vystriedali úzke splývavé šaty so zvýšeným driekom až pod prsia, s krátkymi rukávmi a hlbokými výstrihmi. Nosili sa k nim jemné nadýchané šály, vysoké rukavice a malé kabelky. Táto pôvabná empírových móda inšpiruje módnych tvorcov dodnes.
Korzet a hlboké výstrihy
Romantizmus v 19. storočí vrátil ženám opäť siluetu s osím pásom a širokou sukňou. Bola to doba stvorená pre hudbu a tanec, doba Straussových valčíkov, kvapíkov a poliek. Do ženského šatníka sa znova dostal korzet. Najmä na večerných róbach sa zvýrazňoval úzky driek. Hornej časti róby dominoval široký výstrih a extrémne široké, bohato nariasené zdobené rukávy, ktoré začínali od výstrihu, hlboko pod ramenami. Ani široká krinolína však dlho nevydržala a už posledné desaťročia 19. storočia ju vystriedala sukňa s turnýrou, čo bol vankúšik alebo akýsi umelý hrb na zadočku. Úzky driek stiahnutý korzetom však zostal naďalej, len sukňa celkom zmenila siluetu a pod nazberkanou turnýrou sa zúžila. K večerným toaletám nosili vtedy dámy priesvitné pavučinové rukavičky, siahajúce až nad lakeť.
V tejto dobe sa začali v Čechách i na Slovensku organizovať aj národné plesy. V Prahe sa tancovala česká beseda a najmä polka, ktorá sa rýchlo rozšírila do celej Európy. Na týchto plesoch si mnohé dámy ako prejav vlastenectva obliekali národný kroj.
Aj na Slovensku sa plesá
Súčasná plesová móda na Slovensku nijako nezaostáva za tou svetovou. Na tých najhonosnejších báloch sa dámy predvádzajú v tých najfantastickejších a tiež najdrahších plesových róbach od renomovaných módnych tvorcov. Plesovú sezónu v slovenskej metropole tradične otvára reprezentačný Ples v opere v historickej budove Slovenského národného divadla. Na veľkých plesoch ako tento je podmienkou veľké večerné spoločenské oblečenie. Pre pánov to znamená frak alebo smoking, a pre dámy veľká plesová toaleta. Patria k nej dlhé šaty po členky, k šatám bez ramienok aj vysoké rukavičky, na nohách sa nosia pančuchy a lodičky na vysokom opätku. Aj tento rok sme videli tie najúžasnejšie módne kreácie, toalety z prekrásnych látok pestrých farieb a vzorov, mnohé dámy mali ramená zahalené kožušinovým boa.
Záver plesovej sezóny patrí v hlavnom meste dlhé roky Bratislavskému bálu. V tomto roku sa uskutoční 7. februára už po štrnásty raz. Tento reprezentačný ples sa koná v krásnych priestoroch sídla Slovenskej filharmónie – Redute, pod záštitou primátora Bratislavy. K jeho charakteristickým znakom patrí, podobne ako na viedenskom Opernballe, uvedenie mladých dám a pánov do spoločnosti v úvodnom spoločnom tanci mladých dievčat v bielej róbe a mládencov vo fraku. Na tomto plese, prístupnom pre všetkých Bratislavčanov, sa udeľuje aj Cena Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka významným osobnostiam mesta.
