Pásmo ERM-2 - pásmo, v ktorom sa koruna môže pohybovať v rámci režimu výmenných kurzov ERM-2. Pásmo je +/- 15 % od stanovenej centrálnej parity.
Konverzný kurz - kurz SKK/EUR, ktorým sa k 1. januáru 2009 prepočítajú všetky korunové hodnoty (aktíva aj pasíva). Konverzný kurz neodvolateľne stanoví Rada EÚ začiatkom júla 2008. Do 1.1.2009 sa bude využívať iba na účely duálneho zobrazovania cien.
Revalvácia centrálnej parity ERM-2 - posun centrálnej parity na silnejšie úrovne, odsúhlasený centrálnou bankou a európskymi inštitúciami. Parita už bola raz revalvovaná - z úrovne 38,4550 SKK/EUR, stanovenej v novembri 2005, na 35,4424 SKK/EUR v marci 2007.
Centrálna parita ERM-2 - stred pásma, v ktorom sa koruna môže pohybovať v rámci režimu výmenných kurzov ERM-2.
„Prečo nejdeš dnes do šachového klubu?" veľmi prekvapene sa ma niekoľkokrát pýtala manželka Veronika. Nemal som chuť sedieť v zafajčenej klubovni a riešiť šachové postupy veľmajstrov, ani sa mi nechcelo rozohrať novú partiu s bývalým kolegom. Neviem už, ako som sa vyhovoril svojej žene, ale navrhol som jej, že by sme mohli ísť niekde na prechádzku, keď je taký krásny podvečer. Naostatok sme sa dohodli, hoci ma sprvu posielala samého, že ju bolí hlava, ale predsa dala na moje odporúčanie, že na dobrom vzduchu v parku jej nepríjemná bolesť určite prejde.
Vykračovali sme si neďaleko nášho domu v príjemnom sídliskovom parčíku. Zavesení pod pazuchy sme kráčali rovnakým krokom, keď sa odrazu manželka zháčila a navrhovala zabočiť na chodník za porasty rododendrónov, ba už ma tam aj tlačila. Zhodou okolností tam hneď o pár krokov ďalej dvojica robotníkov kopala akúsi jamu, tak sme sa museli vrátiť a pokračovať pôvodnou cestičkou. Pred nami bola lavička, na ktorej sedel mladý muž, asi zrelší tridsiatnik. Usmial som sa, keď nás so smiechom zdravil s poznámkou: „Dobrú pohodičku vám!" Prekvapilo ma to trocha, obzrel som sa a za mnou sa niesol jeho výsmešný pohľad. Blbec, pomyslel som si, keď sa Veronka opýtala: „Ty ho poznáš?" pritom hľadela akási zapýrená na zem.
„Ale, iba tak náhodou," poznamenal som, pripomenul som si stretnutie s ním. „Vieš, nedávno som si tu na lavičke sedel a lúštil si krížovku, keď si ku mne prisadol práve tento chlap. Chvíľu mlčal a sledoval, ako dopisujem písmenká do krížovky, potom sa prihovoril. Vraj má tu neďaleko v jednom dome fantastickú ženskú. Baba vraj ako lusk. Keby som vraj iba raz skúsil jej temperament a vášeň, s akou sa oddáva, vzdychol si a pridal, že je to vraj čosi úžasné... Trocha mi to bolo nepríjemné, takáto otvorenosť. Hneď sa zasa rozhovoril, že sa s ňou stretáva, keď jej muž odchádza na nejaké pravidelné posedenia s kolegami. Ako signál, že je čistý vzduch, na okno zavesí červenú šatku. Dnes vraj čaká už skoro hodinu a šatka nikde. Zasmial sa a poznamenal čosi, že musí zájsť za náhradou a hurónsky sa zasmial."
Manželka Veronika mlčiac kráčala pri mne a po chvíľke mi začala vyčítať, ako sa vraj môžem rozprávať s akýmsi úchylným chlapom, ktorý nemá morálku, ktorý zneužíva možno nejakú slabú nešťastnú ženu. „Veď som ti hovoril, že mi to bolo nepríjemné," bránil som sa, „ale zdalo sa mi to trocha veselé, preto som ti to porozprával."
„Vtipné, veselé?" pobúrene sa zastavila a vybuchla. „Pražiť v pekle by sa mal, taký, taký ani neviem ako ho nazvať," v rozčúlení zasyčala ako zlostná morka. Zvrtla sa a vyzvala ma, že chce ísť hneď domov.
Prešlo niekoľko dní, keď som sa vracal trocha rozladený z klubu domov. Bol zatvorený, lebo sa tam bude robiť čiastočná rekonštrukcia. Prechádzal som parčíkom, v ktorom pookreje pri prechádzke alebo pri tichom posedení na lavičke nejeden obyvateľ nášho sídliska. Pomyslel som si, že načo sa ponáhľať domov, aspoň sa nadýcham dobrého vzduchu a vône práve kvitnúcich líp v parku. Posadil som sa na voľnú lavičku a sledoval neďaleko deti, ktoré sa pod dozorom mamičiek hrali v pieskovisku. Nemal som šťastie, v našom manželstve sme nemohli mať deti a takéto materské povinnosti moja Veronika nemala šťastie zažiť. V tej chvíli ma prekvapil známy hlas.
„Hej, koho to tu nevidím?" hlučne vyriekol chlap, ktorého som poznal z lavičky a za ktorého som nedávno dostal lekciu od manželky. „Tak ako som videl, vy ste mi tú kočku prebrali. Červená šatka už za oknom nebýva. Teraz už vy dvaja máte asi iný signál, však? Tak, čo, je to dobrá samica? Ale len si užite, mám už inú oázu, kde sa napájam rozkošou," a žoviálne ma plesol po pleci.
Vstal som, premeral som ho tvrdým pohľadom a v hlave mi blysla otázka: Zabiť tohto chlapa alebo zabiť vlastnú ženu? Vraždu by som si však odskákal sám, navyše i za to, že som bol sprostý.
Jediné rozhodnutie, okamžitý rozvod!
www.modernazena.sk
