Gustáv Murín krstil novú knihu!

Gustáv Murín: V tieni Černobyľa

Tento rok si pripomíname 30 rokov od havárie jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Tejto téme – aj keď tak trochu z iného uhla – je venovaná aj aktuálna kniha Gustáva Murína…

Za tri desaťročia sme sa nielen poučili, ale poznáme aj do detailov, ako k tejto havárii došlo a aké boli jej následky. Na základe týchto faktov i vlastných odborných skúseností s vplyvom  žiarenia na živé organizmy napísal Gustáv Murín román, ktorý prináša nové a aj prekvapujúce pohľady s cieľom osloviť širokú verejnosť. Autor v rámci dramatického príbehu populárnou formou cituje odborné štúdie, ktoré približujú problematiku jadrovej energetiky aj laikovi tak, aby sa jej nebál a naopak, zdôrazňuje jej výhody pre ľudskú spoločnosť.

V tieni Černobyľa

 ♦ Viete, že pred Druhou svetovou vojnou existovala zubná pasta obsahujúca rádioaktivitu, aby zuby krajšie žiarili? Tu je dôkaz:

V tieni Černobyľa

Viete, že za celú tragédiu Černobyľu môže jediný muž, inžinier Ďatlov, ktorý už predtým počas vojenskej služby na Sibíri prekonal pri havárii v jadrovej ponorke bez trvalých následkov ožiarenie 200 rem, čo je trojnásobok povolenej dávky? S jadrovým reaktorom mal teda nevybavené účty a veril, že ho skrotí. Po výbuchu ho zasiahla dávka 390 rem. Ale žil bez zjavných následkov ešte deväť rokov, prežil aj súd a väzenie a nakoniec zomrel na obyčajný infarkt. Tu je:

V tieni Černobyľa

Viete, že ruské tajné služby vyvinuli vraždy pomocou rádioaktivity namiešanej do nápoja? Tak sa pomstili Litvinenkovi, bývalému agentovi KGB, ktorý utiekol do Londýna. Zomrel  koncom roku 2006, potom, čo vypil rádioaktívne polónium namiešané do čaju. Tu je:

  Ďaleko viac sa o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske dozviete v najnovšej knihe Gustáva Murína: V tieni Černobyľa.

 

 

Ukážka z knihy V tieni Černobyľa:

V tieni ČernobyľaGustáv Murín: V tieni Černobyľa

Román o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske

Milujúca žena sa stará o milenca, ako o decko. Všetko mu odpúšťa, všetko mu dá, stará sa o jeho telesný, ale aj duševný rozkvet.

 Daxa sa tak stáva terčom milých prekvapení.

 „Niečo pre teba,“ Sonička, už pri odchode z laboratória na doktorantskú prednášku, položí na Daxov pracovný stôl plný grafov a poznámok akýsi román autora menom Paulo Coelho  „Čarodejnica z Portobella“.

  „Poznáš?“

   Daxa musí zahanbene priznať, že mu autor ani dielo nič nehovoria.

   „Ja ho zbožňujem, je skvelý! Svetový autor, to si musíš prečítať. Máš to odo mňa aj s venovaním! Píše tam aj Černobyle, predstav si. Dala som ti tam záložku. Strašné veci sa tam diali, o tom musíš prečítať!“

  Sonička roztopašne postrapatí Daxovi bujnú šticu a už je preč.

  Daxa potiahne knihu k sebe, zaprie sa v kresle a otvorí knihu na mieste označenom záložkou. A nestíha sa čudovať.

  Svetový autor Coelho na strane 180 správne uvádza len 30 oficiálnych obetí černobyľskej tragédie. Ale hneď dodáva: „Tridsiati mŕtvi sa, podľa odborníka Johna Gofmansa, zmenili na 485 000 smrteľných prípadov rakoviny a rovnaký počet prípadov rakoviny, ktoré neskončili smrťou.“ Chybička, o tomto, aj vďaka pánovi knihovníkovi, Daxa niečo vie. „Gofmans“ je meno Coelhom zle opísané z internetu, kde sa píše o „Gofman´s“, teda Gofmanových, kontroverzných prácach, ale jeho skutočné meno je Gofman. Ten spolu s Arthurom Tamplinom použil toto číslo, ale v celkom inej súvislosti! To keď v 60-tych rokoch Ernest Sternglass vyhlásil, že jadrové skúšky spôsobili v predošlom desaťročí úmrtnosť 400 000 NE-narodených detí v USA. Gofman s Tamplinom to napadli, ale o niekoľko rokov už Gofman tvrdil, že Sternglass mal možno pravdu. No totálny guláš, ktorý hlavne s Černobyľom nesúvisí. Ale fantázia autora Coelhovej kapacity už je naštartovaná a tak sa Daxa dozvedá, že černobyľské „nešťastie priamo zasiahlo deväť miliónov ľudí na celom svete, vrátane troch až štyroch miliónov detí“. Coelho cituje aj „bieloruské ministerstvo zdravotníctva“, podľa ktorého počet rakoviny štítnej žľazy sa „v období medzi rokmi 2005 a 2010 výrazne zvýši, a to v dôsledku rádioaktivity, ktorá ešte stále pôsobí“?!

   Coelhovi ale ani to ešte nestačí: „…okrem deviatich miliónov ľudí priamo vystavených žiareniu, ďalších 65 miliónov bolo zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete.“ Odhadnúť, že presne niečím postihnutých je 65 a nie 56 miliónov ľudí, dokáže asi naozaj len veštec alebo románopisec s fantáziou bez hraníc. Ten Coelho evidentne ani netuší, že potraviny sa bežne rádioaktivitou sterilizujú!

   Daxa drží knihu v ruke a zvažuje, ktorým smerom je najbližšie kôš. Táto románová bohorovnosť  ho úprimne rozčúli. Stovky štúdií v Hirošime opakovane priznali, že u tých, čo prežili výbuch prvých atómových bômb v dejinách ľudstva, sa behom nasledujúceho polstoročia prejavil pozoruhodne nízky výskyt všetkých druhov rakoviny, vrátane leukémie. V Černobyle to dopadlo podobne, žiadne masové ochorenia sa nekonali. A Daxa o tom niečo vie. Na stole má záverečnú Správu UNSCEAR, teda United Nations Scientific Committee on the Effects of Atomic Radiation. Ide o najvyššiu autoritu v zhodnotení černobyľskej havárie a jej následkov. Daxovi stačí načiahnuť ruku, aby sa znovu na vlastné oči presvedčil, že:

   „…V dôsledku černobyľskej havárie 134 zamestnancov elektrárne a záchranárov bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia, ktoré mali za následok chorobu z ožiarenia (ARS). Tie sa stali osudným pre 28 z týchto osôb.
    Ďalších 19 obetí ARS túto chorobu prežilo a v priebehu nasledujúcich 20 rokov zomreli z rôznych dôvodov, ktoré nie sú spojené s ožiarením. U ostatných ostali ako následky vyvolané radiáciou poranenia kože a sivý zákal.

   Okrem uvedených boli žiareniu vystavené skupiny pracovníkov zdravotníckej záchrannej služby, a ďalších niekoľko stotisíc ľudí zapojených do záchranných prác, ale do dnešného dňa, na rozdiel od obáv zo zvýšenia výskytu leukémie a kataraktov u tých, ktorí dostávali vyššie dávky, neexistuje žiadny dôkaz o zdravotných následkoch, ktoré možno pripísať ožiareniu.
   Kontaminácia mlieka s I-131, pre ktoré chýbali pohotové protiopatrenia, viedla k ochoreniu štítnej žľazy u širokej verejnosti v Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku. Zaznamenaných je viac ako 6 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy u ľudí, ktorí boli v čase nehody deťmi alebo mladiství (v priebehu 20 rokov po havárii to viedlo k 15 prípadom úmrtia).
   Okrem uvedených prípadov sa k dnešnému dňu, desaťročia po havárii, nenašli žiadne presvedčivé dôkazy o akýkoľvek iných následkoch na zdravie u širokej populácie, ktorú možno pripísať ožiareniu.“

   Daxa poťažká knihu v ruke, ale nakoniec ju nešmarí do najbližšieho koša, hoci má na to veľkú chuť. V knihe je totiž nežné venovanie od Soničky, jediný rukolapný dôkaz ich vzťahu.

 

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach