Halloween – odkiaľ pochádza a prečo sa znova vracia

Pridal

31.10.2022

Halloween pôvodne pochádza ešte z keltských čias

V noci z 31. októbra na 1. novembra sa Druidi lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova „Sam-fuin“ – koniec leta), ktorý vládol zime. Aj keď tento zvyk pochádza z čias pred narodením Krista, oslavoval sa ešte v prvých storočiach nášho letopočtu.

Pri tejto oslave treba spomenúť , že keltský kalendár pozostával len z dvoch období: z letného a zimného, takže by sa dalo povedať, že išlo o oslavu Nového roka. Kelti verili, že táto noc, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), je ako stvorená na návštevy z druhého sveta. Verili, že sa mŕtvi vracajú späť na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, aby si nevybrali práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety.

Okrem iného sa verilo, že v noci z 31. októbra na 1. novembra je stena medzi svetom živých a mŕtvych taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Táto noc patrila mágii, čarom a zázrakom, kedy podľa Keltov dochádza k prelínaniu sveta živých a mŕtvych. Kvôli ľahkému nadviazaniu kontaktu a dobrým vzťahom sa poriadali oslavy. Mŕtvym nosili všelijaké dobroty, aby boli motivovaní sa na krátky čas znova vrátiť medzi živých. Tak sa mohli udržiavať aj po smrti kontakty medzi najbližšími. Každoročne usporiadali obrovskú hostinu a zapálili vatry. Verili, že v túto noc nastáva Nový rok, a tak sa venovali meditáciám, vešteniu z kade čoho (napríklad z kostí) a proroctvám. Zaujímali ich najmä otázky okolo vojny, politiky, úrody, zdravia a chorôb. Bohom nosili obety, aby si ich naklonili a pomohli im pri čítaní budúcnosti.

Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im všelijaké dobroty a dary. Verili, že sa týmto spôsobom vyhnú konfliktom so svetom temna.

V niektorých prameňoch sa uvádza, že až tak veľmi neoslavovali, ale išli skôr spať, aby nerušili mŕtvych. V dome im nachystali dobroty, pozakrývali zrkadlá, pretože verili, že v túto noc si mŕtvi neuvedomujú, že už nepatria medzi živých.

V Írsku oslavovali túto magickú noc trochu inak. Síce aj oni oslavovali až do skorého rána, tiež sa venovali otázkam budúcnosti, len s tým rozdielom, že boli od západu slnka prezlečení za strašidlá a príšery. Domnievali sa, že ak budú vyzerať hrôzostrašne, tak ich návštevníci z druhého sveta nebudú považovať za živých a tak si neprivlastnia ich telá. Masky a kostýmy slúžili na zastrašenie zlých duchov.

Ako to bolo s Halloween-om ďalej ?

Medzičasom je deň „Všech svätých“ kresťanským sviatkom. Nebolo to však také jednoduché. Ľudí síce o kresťanskej viere pomerne rýchlo presvedčili, ale staré pohanské zvyky a tradície sa aj napriek tomu stále udržiavali. Vzhľadom na to sa cirkev rozhodla staré zvyky prispôsobiť kresťanstvu – samozrejme, aby ľudí uchránili pred hriechmi.

V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. Tak sa z 1. novembra, pohanského Samhainu, stal deň„Všech svätých“ a nasledujúci deň (2. 11.) bol vyhlásený za „Deň všetkých duší“. S týmto verdiktom boli všetci viac než spokojní – cirkev i jednoduchí ľudia, ktorí sa nechceli vzdať svojich starých zvykov a tradícií.
Cirkev síce sviatok zmenila na svoj obraz, ale pôvodnú formu osláv nemohla zakázať.

Názov Halloween , ako ho poznáme dnes, vznikol až v 16. storočí. Zaviedla ho protestantská cirkev, pod menom „All Hallowed Evening“. Od tohto premenovania sa tento zvyk stal oficiálne kresťanským.

V Amerike sa však ľudia vrátili k starému zvyku. Sviatok sa zmodernizoval a s postupom času nadobudol súčasnú podobu: oslava a pripomenutie si pohanských zvykov. Deti sa prezlečú do kostýmov, poriadne sa zamaskujú, vyberú sa do ulíc a chodia od domu k domu, aby si vypýtali sladkosti so slovami: „Trick or Treats?“ (Kúzlo, alebo Dobrotu?). Ak im domáci nedajú sladkosti, môžu sa tešiť, že ich „malé obludy“ poctia nejakým žartíkom. „Obľúbený žart“: obhádžu vám dom surovými vajíčkami.