Je symbolom lásky a luxusu. V minulosti sa hovorilo o ňom ako o kráľovi korenia. Dodnes mu však tento prívlastok právom patrí.
Trocha histórie
Šafran poznali už starovekí Gréci, Rimania ale aj Egypťania. Patril k najvyhľadávanejším koreninám na svete. Vraj aj grécky boh Zeus bol zahalený do šafranovej vône, keď zostupoval z Olympu. Za najväčších konzumentov na svete sa doposiaľ považujú Rimania. Aromatizovali šafranom víno, jedlo, farbili ním oblečenie či podlahu. Vyrábali z neho parfumy, pridávali ho do kúpeľov a rozprašovali ho v amfiteátroch aj divadlách. V súčasnosti ho poznáme ako korenie a liek.
Šafran ako liek
Pripisovali sa mu mnohé účinky. Liečitelia a lekári ho v minulosti odporúčali pri žalúdočných problémoch a ochoreniach pečene. Šafran podporuje zmysly a uvoľňuje napätie. Má upokojujúce, relaxačné, ale aj povzbudzujúce účinky. Osvedčil sa pri depresiách či celkovej vyčerpanosti. V súčasnej medicíne sa potvrdilo jeho priaznivé pôsobenie pri menštruačných bolestiach, pri ťažkostiach so zažívaním, na srdce a prekrvenie vnútorných orgánov, zmierňuje ťažkosti pri prechode. Nedarí sa vám otehotnieť? Uvarte drahému šafranovú delikatesu, vyprovokuje tvorbu spermií.
Mohlo by vás zaujímať
Šafran v kuchyni
Korenie nájdete ako sušené celé blizny alebo mleté. Dodá krásnu žltú farbu ryži, polievkam ale aj omáčkam. Španieli a Francúzi ho poúžívajú do rybacích a ryžových pokrmov, Taliani ho pridávajú do rizota a Angličania z neho pečú koláče. Používa sa aj pri pečení chleba a pečiva. Do jedla sa pridáva krátko pred dovarením. Na štyri porcie postačí štvrť lyžičky prášku alebo celistvých blizien. Kombinuje sa najmä s oregánom, rozmarínom a bazalkou.
Pozor na falošný šafran
V našich končinách vidieť na jar na lúkach a v horských oblastiach šafran jarný. Tomu pravému je síce botanicky príbuzný, ale nemá praktické využitie, slúži ako okrasná rastlina a je jedovatý!