Schopnosť samostatne riešiť problémy a rozumne uvažovať nie je vrodená danosť, ale dieťa sa to musí naučiť. Treba ho preto od malička viesť k samostatnému mysleniu. Uvažujúce dieťa oveľa ľahšie chápe a rieši problémy a rýchlejšie rozvíja aj svoju inteligenciu. Vedieme preto dieťa k tomu, aby si kládlo otázky, a samo dokázalo pochopiť, ako veci fungujú.
Trpezlivosť ruže prináša
V tomto prípade naozaj platí, že trpezlivosť ruže prináša. Neustále mu vysvetľujeme, na čo dané predmety slúžia, aké sú medzi nimi súvislosti a vzťahy. Pýtame sa ho, prečo urobilo niečo tak a nie inak. Už dvojročné dieťa učíme presne pomenovať všetky veci v byte, poznať základné farby, zvieratá a ich mláďatá, prideliť jednotlivé subjekty do rovnakej skupiny, napríklad čo patrí medzi potraviny, zvieratká, dopravné prostriedky, hračky…Nikdy to však nerobíme nasilu, dieťa sa totiž najlepšie učí hrou. Nepotrebujeme k tomu žiadne drahé hračky, poslúžia aj staré časopisy. Spolu s dieťaťom v nich spomínané predmety či zvieratká vyhľadáme, vystrihneme a eventuálne nalepíme do zošita.
Nepoužívajme skomolené slová
Aj rečové schopnosti detí môžeme zásadne ovplyvniť podľa toho, ako s nimi rozprávame už keď začínajú tvoriť prvé slová. Dieťa sa rýchlejšie naučí hovoriť, ak každú vec od začiatku pomenujeme správnym výrazom. Hovoríme auto a nie tu-tú či brm- brm, lampa a nie žiža, jesť a nie hami. Nepoužívame skomolené alebo maznavé výrazy, dôkladne artikulujme a slová nehltáme. Tvoríme krátke vety s jednoduchými slovami. Tak nám dieťa najlepšie porozumie a súčasne si rozširuje slovnú zásobu. Ak niektoré slová zle vyslovuje, alebo nesprávne tvorí vetu, nekritizujeme ho, iba vetu povieme zreteľne a správne ešte raz.
Hoci je to niekedy pre nás únavné, vždy odpovieme na každú detskú zvedavú otázku. Dieťa musí cítiť, že nás zaujíma všetko, čo nám rozpráva a pozorne ho počúvame. Tým ho zároveň povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac. Čím viac totiž bude vravieť, tým bude výrečnejšie.
