Rozozná nielen hlas matky, materinský jazyk, ale aj jednotlivé hlásky!
Už dieťa v maternici je schopné učiť sa! Narodí sa s fonetickými základmi!
Verili by ste, že ešte nenarodené dieťatko rozozná materinskú reč od cudzieho jazyka? Novým zistením padli všetky názory a predstavy, že dieťa sa učí materinský jazyk od nuly po narodení a tiež tie, ktoré tvrdili, že dieťa nerozumie našej reči.
Nielen slová a rytmy
Bábätka v brušku počas celého vývoja počúvajú našu reč a budujú si základy materinského jazyka. Samozrejme, nejde o slová, ale v prvom rade o moduláciu, rytmus, prízvuk, ktoré nevedome nasávajú do seba. Christine Moon, profesorka psychológie na Pacific Lutheran University na základe svojho výskumu dokázala, že len pár hodín staré novorodeniatka prejavujú značný záujem o slová a hlásky, ktoré pochádzajú z ich materinského jazyka.
Prvá učiteľka
„Už viac ako tridsať rokov vieme, že sa začíname učiť jazyk už v maternici, tým že počúvame reč svojej matky. Toto je však prvá štúdia, ktorá ukazuje, že aj jednotlivé hlásky v našom materinskom jazyku poznáme skôr, ako sa narodíme,“ vysvetľuje odborníčka podľa denníka Science Daily. Jej štúdia skúmala vedomosti novorodencov krátko po narodení – v čase, keď ešte boli v nemocnici. Vybrala si dve nemocnice, jednu v Tacome vo Washingtone a druhú v Štokholme. Novorodencom boli hovorené samohlásky buď vo švédčine alebo v angličtine. Reakcie sledovala so svojim tímom na spôsobe, akým deti sali cumlíky pripojené k počítaču, aby ich monitorovali.
Ako na to prišli?
Celá štúdia testovala reakcie novorodencov na dve skupiny samohlások. Prvú tvorilo sedemnásť zvukov v materinskom jazyku a druhú, 17 zvukov v cudzom jazyku. Záujem detí určovali podľa toho, ako dlho a často deti stláčali a cucali cumlík – častejšie znamenalo väčší záujem. Keď dieťa stlačilo cumlík, vyvolalo to ďalší zvuk samohlásky, až kým sa dieťa nezastavilo. V oboch nemocniciach v krajinách dospeli vedci k rovnakému výsledku – deti chceli počuť viac samohlások vo vlastnom materinskom jazyku, pri nich vzrušenejšie sali cumlík.
Desaťtýždňový kurz
Tieto zistenia viedli k záveru vedcov: „Títo maličkí počúvali hlas matky v maternici a najmä jej spoluhlásky desať týždňov (toľko ich totiž dokázali vnímať a uvedomovať si). Matka je prvá, ktorá ovplyvňuje mozog dieťaťa…“ Ako rozoznajú novorodeniatka, či dané hlásky a samohlásky patria k ich materinskej reči alebo nie? Vedci tvrdia, že na základe melódie, rytmu, hlasitosti, artikulácie. Celkovo bolo testovaných 80 detí, ktoré boli vo veku 7 až 75 hodín po pôrode.
Zvučné samohlásky
Vedci zvolili na štúdium samohlásky preto, že sú výrazné a predpokladali, že sú zvučnejšie ako hlučné pozadie zvukov v maternici. Novorodenec má podľa vedcov schopnosť učiť sa a zapamätať si základné zvuky v ich jazyku počas posledných 10 týždňov tehotenstva, pretože v tridsiatom týždni gestačného veku sú zmyslové a mozgové mechanizmy toho schopné. Toto zistenie je prekvapujúce nielen pre vedcov, ale i mnohých odborníkov. Vo všeobecnosti totiž panoval názor, že deti sa učia až po narodení, že predtým toho nie sú schopné.
Rodia sa už s poznaním
Presvedčenie, že novorodenci sú „nepopísané listy“, padlo. „Najskôr sa ukázalo, že plod si dokáže pamätať hudobný rytmus, teraz sa ukazuje, že je schopný sa čiastočne naučiť aj jazyk,“ vysvetľuje výskumníčka Patricia Kuhl. Dopĺňa, že deti sú najlepšími študentmi na planéte. Pochopenie mozgovej kapacity plodu a novorodenca je navyše pre vedu veľmi dôležité. Ukazuje sa, že skrýva mnoho pozitívnych prekvapení.
