Nečítajme im len pred spaním, pomôžeme budovať ich gramotnosť!
„Najkrajšie strávené chvíle s mojim dieťaťom sú tie, ktoré prežívame spoločne pri knihách. S knihami sme začali ešte keď nemal ani rok. Listovali sme ukazovali sme si obrázky, rozprávala som mu o nich. Keď bol starší, zvládali sme aj kratšie textíky. Dnes si čítame už celkom zložité príbehy a vidím na svojom štvorročnom synovi, že mu to dáva veľa. Viac ako akákoľvek hračka alebo pobyt na ihrisku. Vidím na ňom, že rozumie mnohým veciam, hoci ich možno ešte nevie presne pomenovať a mám z toho obrovskú radosť,“ teší sa zo svojho synčeka Davida naša 34-ročná čitateľka Daniela.
Gramotnosť vzniká už po narodení
To, čo mamičky dobre vedia a vidia na svojich deťoch, potvrdili aj najnovšie vedecké štúdie. „Deti sa začínajú učiť čítať dlho predtým ako vôbec dokážu povedať prvé slová alebo sformulovať vetu,“ presviedča verejnosť Bradford Wiles, špecialista na rozvoj v ranom detstve z Kansas State University. Jeho súčasný výskum sa zameriava na vznik gramotnosti a vplyv rodičov, ktorí čítajú deťom na ňu. Pod lupu si zobral 3 až 5 ročných. Tvrdí, že vývojový proces, ktorému hovoríme vznik gramotnosti, začína už čoskoro po narodení a pokračuje počas predškolských rokov.
Nielen pred spaním
Takzvané preliterárne skúsenosti sú veľmi dôležité pre deti v predškolskom veku. Vďaka ním vznikajú zručnosti, ktoré uľahčia dieťaťu nielen učenie sa čítať, ale aj formulovať a rozvíjať príbehy. Spomínaný odborník však tvrdí, že čítanie len pred spaním nie je pre rozvoj dieťaťa najvhodnejšie – mali by sme s deťmi čítať čo najviac kedykoľvek počas dňa. Mnohí rodičia sa čudujú, že dieťa chce čítať tú istú knihu dokola, ale na tom nie je nič zlé, pretože zakaždým sa dieťa môže naučiť z tejto knihy nové veci. A schopnosť učiť sa je v ranom detstve neuveriteľne silná.
Rozprávajme sa o prečítanom
Nejde však len o rozvoj gramotnosti a fantázie, ale aj vzájomnej väzby. Pre dieťa neexistuje nič silnejšie ako hlas matky alebo otca, tón, ktorým hovoria, ako vyslovujú slová a skladajú vety. Pri spoločnej aktivite ako je čítanie s dieťaťom a rozprávanie sa o prečítanom príbehu sa naučíme niečo aj my – a síce to, ako dieťa uvažuje, čo si myslí, ako premýšľa nad počutými slovami. Preto je dôležité po prečítaní príbeh s dieťaťom aj rozobrať, porozprávať sa o tom, čo sa mu na ňom páčilo a čo nie a podobne.
Slovná zásoba
Síce ešte nevedia čítať, ale už vedia rozpoznávať veci, ktoré videli alebo, o ktorých sme im čítali v knihách, a to je veľmi dôležité pre rozvoj dieťaťa. Profesor Wiles situáciu vysvetľuje takto: „Mama číta štvorročnej dcére knihu o záhrade, v ktorej sa hovorí o cukete. Potom idú do supermarketu a štvorročné dieťa ukazuje a hovorí: Pozri, tam je cuketa. Dieťa si nevie prečítať nápis cuketa, ale vie, čo to je, pretože si s mamou čítalo knihu o záhrade.“ V tejto fáze si už dieťa buduje slovnú zásobu a štvorročné môže mať zásobu slov od niekoľko stovák až po niekoľko tisíc slov.
