Keď dieťa nechce ísť otcovi

Rozvod znamená pre dieťa veľmi náročné obdobie

Špeciálne pre malé deti, ktoré ešte nedokážu pochopiť, čo sa vlastne stalo, prečo otecko zrazu nebýva s nimi. Mnoho otáznikov v jeho hlavičke neraz znásobia aj rodinní príslušníci, ktorí zdôrazňujú i to, čo by pred dieťaťom nemuseli. Čo, ak nastane situácia, že dieťa je zverené do opatery matke, ale keď má ísť oteckovi, plače a odmieta?

nechce ísť otcovi

Nie vždy je pre malé deti jednoduché pochopiť, že má v podstate dva domovy – jeden hlavný u mamičky a druhý vedľajší – u otca. Ani „podávanie si dieťaťa“ nemusí byť pre neho pozitívne, naopak môže to vnímať veľmi zle. Často totiž musí ísť oteckovi, kedy je súdom dohodnutý termín napriek tmu, že by práve vtedy chcelo skôr zostať u mamičky, že ho bolí hlava, že sa necíti dobre a potrebuje jej podporu.

Každý sme iní

Samozrejme, veľmi ťažko takéto prípady generalizovať – každé dieťa je iné a každý vzťah rodičov po rozvode sa odlišuje. Niektorí to zvládajú skvele, iní sa osočujú aj pred dieťaťom naďalej. Niektoré deti rozvod prežívajú skvele a k oteckovi sa tešia, rovnako ako naspäť k mame, berú to ako spestrenie svojho programu. Mnohé deti tým však trpia, i keď to na nich nemusíme na prvý pohľad vidieť.

Čo robiť, ak sa bráni ísť k otcovi?

Ak máme súdom určené termíny, kedy musíme dať dieťa otcovi a dieťatko má problém pochopiť, prečo musí odísť, môže nastať niekoľko neľahkých situácií. A to i napriek tomu, že otecko je vzorný, stará sa o dieťa a dieťa je u neho v bezpečí. Čo robiť v prípade, že dieťa sa bráni ísť k svojmu otcovi?

1.Ubezpečme sa, že dieťa vie, že dôverujete v schopnosť otca postarať sa oň

Situácie, že dieťa odmieta ísť k otcovi alebo že plače, keď tam má ísť a bojí sa, môžu vyplynúť i z toho,  v akom svetle my prezentujeme doma otca dieťaťa. Ak o ňom hovoríme ako o neschopnom človeku, ktorý sa nevie o dieťa postarať, hovoríme nahlas o svojich obavách, je veľmi pravdepodobné, že sa to prenesie aj na dieťa. Potom sa nemôžeme vôbec čudovať, že k svojmu otcovi nebude chcieť ísť, lebo vie, že nebude v bezpečí. Dôležité je teda, aby sme pred dieťaťom nenadávali na jeho otca – ak chceme, aby malo dobrý vzťah a v prípade, že máme obavy, že sa o dieťa nedokáže dobre postarať, riešme to priamo s ním – bez toho, aby dieťa bolo svedkom.

2.Vytvorme si rituály

Mnohým deťom pomôžu rituály. Vytvorme si rituál, ktorý budeme používať v čase odlúčenia a druhý, ktorý budeme zase používať v čase príchodu dieťaťa od otca. Rituály majú pre deti doslova čarovnú moc, dokážu ich skvele upokojiť, aj v obdobiach prudkých zmien a otrasov. Môže nimi byť spoločná pieseň vás dvoch,  krátka hra, veršovaška, či špeciálny pozdrav – podanie rúk, ťapnutie a podobne. Mnohé deti poteší, keď si k druhému rodičovu môžu zobrať nielen obľúbenú hračku, ale aj niečo, čo patrí vám – napríklad šatku alebo spoločnú fotografiu.

3. Zostaňme v kontakte

Keď odchádza dieťa na víkend otcovi, rozhodne to neznamená, že nemáme s ním zostať v kontakte, práve naopak. Aspoň dva-trikrát za deň mu zatelefonujme, môžeme skúsiť i videohovor. Dôležité sú najmä upokojujúce rozhovory pred spaním, aby dieťa vedelo, že naň myslíme a že je v bezpečí. Pozor, mnohé deti svoj smútok nedajú najavo na prvý pohľad, ale i tam veľmi trpia. Niekedy sa to môže prejaviť vzdorom po návrate od druhého rodiča, ignorovaním vašich príkazov, či dokonca scénami s nádychom hystérie. Ak si nevieme s problémom radi, určite ho nepodceňujme, ale vyhľadajme pomoc detského psychológa.