Najhoršou reakciou na detský vzdor je agresia

Obdobie vzdoru nespôsobuje výchova: Prejavy hnevu majú genetický pôvod!

Nečakané výstupy v obchodoch, hádzanie o zem čo možno na najmenej pravdepodobných a vhodných miestach, neutíšiteľný krik, plač… Každej z nás z podobných prejavov našich detí  sa na čele robia kropaje potu. Jedného dňa jednoducho príde deň, keď si naše dieťatko uvedomí svoju osobnosť a začne sa s nami zahrávať. Samozrejme, nemyslí to tak, prakticky len skúša, čo všetko môže a bojuje za svoje „práva“. Ono tiež chce rozhodovať – prečo by sme to mohli len my, ono tiež chce, aby raz alebo aj častejšie bolo po jeho vôli a nie stále poslúchať. Nuž, obdobie vzdoru je síce absolútne normálnou fázou detského vývoja, ale môžeme z neho byť pekne „na nervy“. Prečo to vlastne robia? Prečo sú niektoré deti nezvládnuteľné a iné prakticky nič podobné nemajú?

detský vzdor

Záchvaty hnevu sú dané geneticky

Kedysi si ženy, keď videli takéto dieťa pošuškávali, že je nevychované, rodičia si nevedia s ním urobiť poriadok a vôbec, v ich domácnosti to musí vyzerať hrozne. Dnes však vieme, že obdobie vzdoru, alebo prvá puberta, ako sa mu tiež hovorí, nie je spôsobené výchovou, respektíve vplyv výchovy nie je taký priamy ako sa predtým predpokladalo. Najnovšie zistenia hovoria o tom, že za prejavy v tomto období môžu gény a s nimi si veľmi v tomto štádiu nepomôžeme. Podobne nie je pravdou ani to, že detská agresia je výsledkom učenia sa od zlých vzorov. Aj keď má naše dieťa veľmi časté a intenzívne záchvaty hnevu vo veku 2 až 4 roky, neznamená to, že neskôr sa nebude správať lepšie. To, ako sa bude správať ďalej záleží od okolitých vplyv, ale už aj od našej výchovy, samozrejme. Väčšina detí sa nakoniec naučí používať alternatívy k fyzickej agresii a prestane ju používať.

Ťažké dva roky

Detičky začínajú prvýkrát prejavovať agresiu už v dojčenskom veku, pričom vrcholí vo veku dva až štyri roky. Presne vtedy hovoríme o období vzdoru. Výnimočne môže trvať dlhšie, ale vo väčšine prípadov po veku štyri roky dochádza k upokojeniu dieťaťa a ak sa vyskytujú agresívne prejavy, majú už iný dôvod. U každého dieťaťa sa obdobie vzdoru prejavuje inak – existujú výrazné rozdiely v početnosti a rýchlosti zmien v súvislosti so záchvatmi hnevu. Sú totiž dané súhrou genetických a environmentálnych faktorov v čase.

Neznamená, že sa nezmení

To najdôležitejšie, čo by sme si pri výchove malého pubertiaka mali uvedomiť je, že jeho záchvaty hnevu nie sú spôsobené našou výchovou, teda nemali by sme sa obviňovať a trápiť. Dieťaťu v tomto období je potrebné preukázať lásku, ale nepodporiť ho v ďalších podobných prejavoch, neutešovať ho, a už vôbec mu nesľubovať odmenu, ak to prestane robiť. Neznamená to však, že vo výchove máme poľaviť, skôr naopak. Prísnosť a jasne vymedzené hranice sú potrebné. Odborníci odporúčajú dieťa v záchvate hnevu ignorovať, ale pritom dávať pozor, aby si neublížilo. Tiež si však musíme uvedomiť, že i keď majú tieto prejavy genetický základ, neznamená to, že dieťa bude agresívne a že sa jeho danosti nedajú ovplyvniť. Mali by sme si uvedomiť, že všetko, čo máme geneticky dané sa dá ovplyvňovať životným prostredím, štýlom a všetkým, čo prežívame.

Tak toto nie: Na agresiu agresiou?

Najhorším spôsobom, akým na hnev dieťaťa môžeme reagovať je agresivita z našej strany. Ak sa dieťa bude stretávať s negatívnymi reakciami rodičov, ale napríklad aj rovesníkov a v jeho prostredí je fyzické násilie zachovávané a posilňované, je potrebné obrátiť sa na odpornú pomoc. „Tieto cykly agresie medzi deťmi a súrodencami, rovesníkmi alebo deťmi a rodičmi môžu podporiť rozvoj chronickej fyzickej agresie,“ tvrdí podľa zahraničných médií Dr. Eric Lacourse z University of Motreal.

Nedávajme spať priskoro

Súvislosť s prejavmi hnevu má aj spánkový režim dieťaťa. Odborníci tvrdia, že niekedy sa snažíme dieťa uspať v čase, keď ešte jeho telo na to nie je pripravené. Batoľatá si vraj vedia najlepšie vybrať čas, kedy potrebujú ísť spať ako my. Môže sa stať totiž, že potom v noci dobre nespia, vstávajú z postele, chodia za rodičmi do spálne. Na druhý deň sú viac podráždené, hnevlivé. Na to, aby malo dieťa kvalitný nočný spánok, je dôležité, aby v čase zaspávania malo zvýšenú hladinu melatonínu, hormónu, ktorý ovláda vnútorné telesné hodiny.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach