Mamičky s plačúcim dieťaťom sú terčom kritiky! Pomocnú ruku však nepodá nikto!
Máte malého vzdorovníka vo veku dva až päť rokov alebo ustavične plačúce bábätko? Tak potom ste zrejme aj vy zažili situácie, kedy sa zlostne rozkričal na verejnosti, rozplakal kvôli hlúposti tak, že až sa zadúšal, prípadne kopal do vecí, hádzal nimi, či sa rovno hádzal o zem. Alebo bábätko, ktoré nechce prestať plakať a vy práve musíte platiť v pokladni, či už ste vyskúšali všetky finty na utíšenie…
I keď takúto situáciu zažije väčšina mamičiek, tie, ktorým už deti odrástli sa na túto situáciu nepozerajú s pochopením, ale často úplne naopak. Kritizujú mamičky, ktorých deti prežívajú silné obdobie vzdoru. Zabudli už?
Terčom kritiky
Viac ako šesťdesiat percent nových mamičiek je svedkom nesúhlasných pohľadov iných žien alebo mužov a negatívnych komentárov, keď má dieťa podobné prejavy. Často sa stretneme s narážkami na nesprávnu výchovu, rozmaznané dieťa, nepozorného rodiča… Pritom samy vieme, že to nie je spôsobené tým a samy sme často bezradné. Jediné, čo zaberá je dieťa v záchvate hnevu ignorovať. Podobne, niekedy sa aj plačúce bábätko dá len veľmi ťažko utíšiť, najmä ak sme v situácii, že mu nemôžeme hneď dať papať, prebaliť ho, alebo zobrať na ruky…
Ach, tá matka je ale…!
Je to zaujímavé, ale verejnosť – muži i ženy majú veľmi nízku toleranciu voči detskému plaču a hneď obviňujú rodiča. „Preboha, prečo to bábätko v tom kočíku tak strašne plače?! Čo s ním tá matka robí?! Prečo sa o neho nezaujíma?!“ – s takýmito a podobnými reakciami sa môže mamička s bábätkom stretnúť veľmi často. V priemere každá mamička niečo podobné zažije aspoň raz. Takmer polovica mamičiek však nie je nevníma podporu v ťažkých situáciách zo strany verejnosti, ale naopak, cíti negatívne a nesúhlasné, ba až ponižujúce pohľady.
Najviac sa pohoršujú starší
Mamičky s plačúcim alebo kričiacim dieťaťom sú verejnosťou jednoducho odsudzované . Väčšina z okoloidúcich vrhne na matku aspoň zlý pohľad, 27 percent zamrmle nesúhlasný zvuk, takmer dvadsať percent to aj patrične korenistým komentárom okomentuje. Najhoršie na plačúce dieťa reagujú starší ľudia, následne ľudia v strednom veku. Zaujímavé však je, že ani mladé mamičky nemajú vždy voči tej druhej pochopenie, ale často skôr kritiku.
Bremeno navyše
Ešte horšie však je, že v neraz náročnej situácii takmer žiadna žena nedostala z verejnosti podporu alebo pomocnú ruku. Kritiky je viac ako dosť, ale snaha o pomoc nie. Hoci by možno stačilo, keby mamičku s plačúcim dieťaťom pustili pred seba v rade pri pokladni, alebo jej podržali miesto, aby mohla potreby svojho dieťaťa čo najskôr uspokojiť. Tento fakt zase negatívne vplýva na mladé mamičky, ktoré sa cítia byť po pôrode úplne samé a opustené s bremenom, o ktoré sa ešte len učia a musia naučiť starať.
Bojujeme s bezmocnosťou, aj panikou
Dve tretiny čerstvých mamičiek sa pritom snažia vyrovnať s plačom dieťaťa a vôbec to pre ne nie je ľahké. Veľmi veľa mamičiek sa pri plači dieťaťa cíti bezmocných, štvrtina zažíva dokonca paniku a pocit zlyhania. Treba nám v tejto situácii ešte pridávať zo strany verejnosti? Výsledkom sú depresie, pocity trápnosti a hanby. Navyše drvivá väčšina čerstvých mamičiek trpí akútnym nedostatkom spánku a snaží sa o dieťa starať tak, ako najlepšie vie.
-sz-
