Dieťatko, ktoré trpí potravinou alergiou dokáže svojich rodičov poriadne potrápiť. Neraz trvá dosť dlho, kým vôbec zistíme, že naše dieťa trpí alergiou na niektorú potravinu, inokedy je to zrejmé hneď. Alergické reakcie môžu byť mierne, ale aj veľmi intenzívne, dokonca sa môžeme stretnúť aj s nebezpečným anafylaktickým šokom. Ako na to prísť a ešte lepšie – ako sa dá prípadnej alergii predísť?
Chce to trpezlivosť a nemiešať potraviny!
Bábätkám po polroku dojčenia alebo – o pár týždňov skôr podľa potreby – odporučí pediater prikrmovanie. Najskôr je vhodné začať zeleninovými príkrmami, ktoré nekombinujeme. Takže najskôr varíme len mrkvičku, ktorú dieťaťu podávame tri-štyri dni za sebou a po nich prejdeme na ďalšiu zeleninku, napríklad zemiak. Práve tento sólo podávanie jedného druhu potraviny má pomôcť pri spozorovaní a odhalení prípadnej alergickej reakcie. Ak sa počas týchto dní neprejaví, môžeme si alergiu na danú potravinu vyškrtnúť. Takto postupne prechádzame od zeleniny a ovocia s najmenšou pravdepodobnosťou alergie až po tie, ktoré obsahujú alergény – paradajky, paprika, zeler, kôstkové a bobuľovité ovocie.
Do troch rokov veku dieťaťa by sa nemali podávať silnejšie alergény – čokoláda, ryby, jahody, citrusy, morské plody, arašidy, mak a podobne. Zavádzať ich do stravy treba opäť postupne, po jednom a sledovať prípadné reakcie.
Alergie podľa veku
U malých detí je veľmi častou alergiou alergia na kravské mlieko, syry, vajcia, ryby, na spomínané druhy zeleniny a ovocia, ale aj na strukoviny a taktiež aj na bravčové mäso. I keď spočiatku býva alergia len na jeden druh potraviny, neskôr sa zvyčajne vyvinie alergia na viac druhov potravín súčasne. Väčšie deti a mládež najčastejšie trpia alergiami na arašidy, strukoviny, ryby, morské živočíchy, výrobky z kakaa, pšeničnej múky, jahody, citrusy, kvasené potraviny, paradajky a papriku.
Ako spoznať, že má alergiu?
V útlom detskom veku sa potravinové alergie zväčša prejavujú kožnou vyrážkou, začervenaním alebo aj atopickým ekzémom. Alergia môže spôsobiť aj pocit svrbenia jazyka, pier, opuch na týchto miestach, ale aj zvracanie, hnačku a bolesti brucha. Komplikovanejšie je odhaliť alergiu, keď sa prejavuje stiahnutím hrtana, kašľom, sipotom, zvýšenou tvorbou hlienov, opakujúcou sa nádchou alebo zápalom stredného ucha. Môžu sa tiež vyskytnúť poruchy správania, migréna a nechutenstvo. V každom prípade, ak máte podozrenie na alergiu, navštívte pediatra, ktorý vás môže poslať odborníkovi alergológovi-imunológovi, prípadne kožnému lekárovi.
Dá sa im predísť?
Na to, či je možné potravinovým alergiám predísť a do akej miery sú rôzne názory. Niektorí odborníci tvrdia, že s alergénmi treba čakať čo najdlhšie, kým je lepšie vyvinutý imunitný systém, a tak možnosť alergickej reakcie klesá. Najnovšie štúdie britských vedcov ukázali, že ochranou pred potravinovými alergiami môže byť kombinované kŕmenie bábätka mliekom a pevnou stravou od veku 17 týždňov. Kate Grimshaw jedna z výskumníčok podľa denníka HealthDay tvrdí: „Matky by mali dojčiť aj naďalej pri zavádzaní pevnej stravy, pretože imunitný systém tak môže ťažiť z imunologických faktorov, ktoré sú v materskom mlieku.“ Podľa teórie tejto odborníčky k alergiám dochádza vtedy, keď sa deti už nedojčia v čase prikrmovania. Ak prikrmovať pevnou stravou začneme skôr ako vo veku dieťaťa 17 týždňov, riziko alergií vzrastá.
