Podľa toho ako sa správame vo vzťahu si bude hľadať partnera aj naše dieťa!
Keď sa zamyslíme nad svojim detstvom, určite v nás rezonuje atmosféra, ktorá v našej rodine panovala aj po desiatkach rokov. Či už to bola harmonická čarovná atmosféra spoločne strávených chvíľ, rodinných výletov a sviatkov alebo práve naopak, negatívna atmosféra plná stresu a napätia, ktorá vyplynula z rodičovských hádok. Výchova rodičov a prostredie má veľký vplyv na to, ako vyzerajú naše partnerské vzťahy – či do nich vchádzame s napätím a negatívnym očakávaním alebo práve naopak – ale i to ako v nich budeme úspešní.
Modely, ktoré budú opakovať
Problémom však je, že i keď toto všetko veľmi dobre poznáme a vieme, keď sa dostaneme do role rodičov pozabúdame na to, čo dávame do vienka svojim deťom. Nepriamo totiž ovplyvňujeme ich partnerské budúce zväzky a aj ich osobné šťastie. Najhoršie je, že zlých modelov správania, ktoré odovzdáme svojim deťom sa zbavuje len veľmi ťažko. I preto platí, že deti rozvedených rodičov sa častejšie rozvádzajú ako deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom zväzku. Server Women´s Health rozobral zásadné aspekty, ktoré sa prenášajú z rodičov na deti – niektoré sú pozitívne, iné negatívne. Pozrime sa, na čo si dávať pozor:
Kto je tu šéf?
Dcéra si vyberá partnera i podľa toho, či sa podobá na jej otca – nemusí ísť o vizuálnu podobu, ale o podobu v správaní. Napríklad, ak bola vychovaná v domácnosti, kde bol skutočnou hlavou rodiny otec, bude hľadať ráznejšieho partnera, ktorý vie riešiť situácie a má rozhodujúce slovo. Ak vyrastala v rodine, kde neexistoval šéf, alebo ním bola matka, bude hľadať skôr submisívnejšie typy partnerov, ktoré dokážu ľahko ovplyvniť.
Kto potrebuje pomoc?
Veľmi zlá situácia nastáva, keď sa rodičia nevedia alebo nechcú rozhodnúť a nechávajú riešenie, respektíve rozhodnutie o niečom na dieťati. To potom bude v partnerskom zväzku vyhľadávať niekoho, kto potrebuje pomoc, radu a potrebuje byť zachránený. Je to síce altruistické, ale pre kvalitu partnerského vzťahu dosť škodlivé. Nerozhodný partner, ktorý sám potrebuje pomoc, nie je vždy najšťastnejším riešením.
Pán generál a pán podriadený
Veľmi dôležitá v každom vzťahu je vzájomná úcta. Práve tá však z väčšiny vzťahov veľmi rýchlo vyprchá. Ak nie sú rodičia voči sebe navzájom úprimní, nevážia si jeden druhého a nevedia prijímať vzájomnú kritiku alebo sa kritizujú nemiestne, neznamená to nič dobré ani pre ich dieťa. Keď jeden druhého osočujeme, urážame, kritizujeme, je dôležité na čiu stranu sa postaví naše dieťa – či na stranu kritizovaného a bude tiež „generálom“ vo svojom vzťahu, alebo na stranu poškodeného, toho, komu je viac ubližované. To však spôsobí, že vo svojom vlastnom vzťahu sa bude báť čo i najmenej kritizovať svojho partnera, aby mu náhodou neublížil. Je jasné, že ani jedna z týchto polôh nie je ideálom pre zdravý vzťah.
