Pre dieťa znamená nástup do školy veľkú zmenu, aspoň takú, ako pre dospelého zmena zamestnania. Ak chceme, aby sa náš prváčik na školu tešil a prvý deň v škole prežil bez stresov a v pohode, treba ho na to pripraviť. Predovšetkým o škole hovorme vždy pozitívne, ako o mieste, kde stretne nových kamarátov a dozvie sa veľa nových vecí. Nikdy ho školou nestrašme. Výrokmi typu „veď počkaj, v škole ťa naučia, tam budeš musieť poslúchať“, sa nám podarí akurát vybudovať v dieťati ku škole už dopredu strach a odpor. A v strese a strachu nemôže dosahovať také dobré študijné výsledky, ako keď sa v škole cíti dobre, spokojne a šťastne.
Na školu treba dozrieť
Ak malý prváčik ide do školy so strachom a plačom, alebo tam odmieta vôbec chodiť, prípadne sa zrazu začne pomočovať, sťažuje sa na bolesti hlavy či bruška, ráno vracia, nepodceňujme to. Pravdepodobne ešte nie je na školu dostatočne zrelé. Aj nadpriemerne inteligentné a šikovné deti môžu byť emocionálne nezrelé, čiže mať nízky emocionálny kvocient, čiže EQ. Stupeň emocionálnej zrelosti sa podobne ako inteligencia už dnes vyjadruje podobne ako inteligencia určitým kvocientom. Podľa psychológov je EQ rovnako dôležitý ako IQ.
Len dostatočná emocionálna zrelosť umožňuje ľuďom nadväzovať rovnocenné vzťahy a priateľstvá, vedieť spolupracovať a podeliť sa s ostatnými, prekonávať kritické situácie. Úroveň emocionálneho vývoja ovplyvňuje schopnosť dieťaťa učiť sa, pretože vyrovnané a spokojné dieťa sa učí rýchlejšie, ľahšie a radšej. Emocionálna inteligencia nie je vrodená, treba ju rozvíjať a trénovať. V dobre fungujúcej rodine si dieťa rozvíja svoje EQ prirodzene a nenásilne. Dieťa napodobňuje správanie sa dospelých, a keď sú jeho najbližší k sebe i druhým ľuďom ohľaduplní , naučí sa to mimovoľne aj dieťa.
Pochváľme svojho potomka za každý dobrý skutok, naučme ho poďakovať sa, byť zdvorilý, taktný, pomáhať druhým ľuďom. Doma sa najlepšie naučí komunikovať s ľuďmi a s nadhľadom riešiť konflikty. Ak to úspešne zvládne v rodine, dokáže to potom aj v škole, a nebude mať neskôr problémy ani v dospelosti.
Naučme dieťa učiť sa
Prváčik potrebuje spočiatku pri učení pomoc dospelého. Je dôležité, aby mal stále miesto, kde sa učieva, najlepšie vlastný písací stôl. Od začiatku by si mal zvyknúť na pravidelné učenie. Šesťročné dieťa nedokáže ešte dlhšie sústredene pracovať. Učenie preto striedame s kratšími prestávkami. Po krátkom čase by mal dokázať učiť sa v kuse minimálne pol hodiny. Nikdy by to však nemalo byť viac ako dve hodiny nepretržite. Od začiatku zvykáme dieťa na systematickú prípravu, pravidelný režim, kde je čas na učenie, ale aj na oddych.
Pri učení potrebuje dieťa pokoj. Aj hudba ako kulisa mimovoľne odpúta jeho pozornosť a zhorší schopnosť dobre si učivo zapamätať. Učebnej látke musí žiak predovšetkým porozumieť. Ak učivo nechápe, síce sa ho nabifľuje, no o to rýchlejšie aj zabudne. Ťažšie veci si treba viackrát zopakovať, vždy po uplynutí určitého času. Pri učení striedame rôzne predmety a činnosti. Dieťa postupne učíme samostatnosti. Po určitom čase ho necháme, aby si úlohy robilo samostatne a jeho prácu iba skontrolujeme. No už prváčik musí mať popri učení aj povinnosti, a preto ho primerane k jeho schopnostiam zapájame i do domácich prác.
Martina Hanzelová
