Už dojčatá spoznajú cudzí jazyk
Dieťatko vníma reč a jazyk matky a blízkych, ktorí sa mu prihovárajú už od najútlejšieho detstva, dokonca ešte v maternici. I keď deti sa nerodia Slovákmi, Angličanmi, Nemcami atď. jazyk matky je pre nich prvoradý, zvykajú si naň a snažia sa mu čo najskôr porozumieť. Veľkou pomocou pri porozumení sú, samozrejme, gestá a mimika. Existujú dôkazy, že i s maličkým bábätkom sa dá dorozumieť naučenými gestami. Nakoniec aj mamička sa vďaka gestám dieťatka, intonácii a typu plaču môže ľahko naučiť odpovedať na neraz zložitú a často kladenú otázku: Čo to dieťa chce?
Čo to dieťa chce?
Plač je spočiatku formou komunikácie, ktorou vyjadrujú takmer všetko, avšak, ak si nebudete všímať sprievodné prejavy – napríklad kývanie hlavou (až búchanie hlavou o vaše plece, ak mate bábo na rukách) a slinenie, ktorým dieťatko upozorňuje na hlad, cumlanie prstíkov, keď je unavené a potrebuje spať, intenzívnejšie výkriky pri bolestiach bruška a podobne, bude to pre vás veľmi náročné obdobie. Avšak, existujú obdobia, keď dieťa neutíšite ničím zo základných potrieb. Nepomôže ani masáž bruška, kŕmenie, prebalenie, zmena polohy… Vraví sa, že dieťa si potrebuje vybiť nazbieranú energiu, ale tiež, že ide o úzkosť, ktorú prináša striedanie dňa a noci, ktoré v maternici nepociťovalo tak výrazne. Tu pomôže len trpezlivosť a pomoc partnera. Neskôr, keď sa dieťatko začne usmievať, dokážete ľahšie vycítiť a odhadnúť jeho potreby.
Začiatok porozumenia
Čím viac dieťatku rozprávate, tým skôr vám dokáže porozumieť, bude sa tešiť z vašich slov, milého prihovárania a obdarí vás úsmevom, pri ktorom nejednej mamičke vytryskne slza dojatia a šťastia. Onedlho sa pridajú rôzne formy brblania a nové grimasy, podľa ktorých sa už ľahko dokážete zorientovať v jeho svete. Vraj ešte predtým ako sa dokáže vyjadriť, vníma a rozumie tomu, čo od neho chcete. Opäť tu zohráva veľkú úlohu mimika, preto sa mu to snažte uľahčiť – napríklad pri tom istom úkone sa snažte mať rovnaký výraz, ktorý si môže zapamätať a spojiť s danou činnosťou, či želaním.
Mimika a cudzí jazyk
Už vo veku štyri až šesť mesiacov je dieťatko naučené na jazyk matky a súvisiacu mimiku pri vyjadrovaní. Podľa informácii agentúry SITA, v tomto veku tiež dokáže rozoznať, či ten, kto sa mu prihovára, hovorí rodnou rečou alebo cudzím jazykom. Vyplynulo to zo štúdie medzinárodného vedeckého tímu, ktorý viedla psychologička Whitney Weikum z kanadskej University of British Columbia.
Výraz tváre je pre deti najzjavnejším podnetom, ktorý im pomáha spoznávať jazyk. Výskum prebiehal tak, že štvor-, šesť- a osemmesačným deťom prehrali video, v ktorom osoba povedala jednu vetu po anglicky alebo po francúzsky. Zvuk však nepočuli, videli len tvár hovoriaceho. Po istom čase deťom ukázali nemé video buď v rovnakom, alebo inom jazyku. Potom pozorovali správanie detí, či sa na hovoriaceho dlho a intenzívne pozerali alebo sa krátko po spustení obrazu otočili preč. Zmenu zaregistrovali len deti vo veku štyri a šesť mesiacov a prejavovalo sa to tak, že hovoriacemu, ktorý použil iný jazyk, venovali viac pozornosti.
Táto schopnosť sa u detí, ktoré žijú v jednojazyčnom prostredí vytráca. Stáva sa tak približne v ôsmom mesiaci života. Dôvod straty schopnosti rozlišovať rozličné jazyky, súvisí podľa vedcov so všeobecným zúžením vnímania, ku ktorému dochádza u detí v prvom roku života. Zdôvodňujú to tým, že deti bežne vnímajú len jeden jazyk, preto túto schopnosť jednoducho nepotrebujú. Na druhej strane deti, ktoré vychovávajú rodičia hovoriaci rozdielnym jazykom, vedia prostredníctvom odzerania z tváre rozoznávať jazyky dlhšie.
