S príchodom septembra začína jedno z najzáťažovejších období roka pre deti i dospelých. Deti musia ísť do školy, dospelým rastie množstvo práce v zamestnaní a k dobrej nálade neprispieva ani zhoršujúce sa počasie. Preto treba hľadať spôsoby, ako predovšetkým deti motivovať, zabaviť a taktiež utužiť rodinné väzby, ktoré sú v stre-sových obdobiach mimoriadne krehké. Okrem aktívneho trávenia voľného času a primeraného oddychu kladie psychologička PhDr. Mária Balážová dôraz aj na spoločné stolovanie pri obľúbených pokrmoch, akými sú napríklad zemiakové hranolčeky.
Relax, relax, relax
Ak sa spýtate detí, ktoré ročné obdobie majú najmenej radi, tie školopovinné určite vyberú jeseň. Niet divu, po dvoch mesiacoch letných radovánok prichádzajú povinnosti a prísny režim. Mnohých dospelých zasa práve na jeseň čaká v zamestnaní nával práce, čo v kombinácii so starostlivosťou o deti a domácnosť často ústi do stresu, ktorý deti vnímajú mimoriadne citlivo. Aby sa celá rodina nezacyklila v zlej nálade a aby aj jeseň bola pre deti radostným obdobím, treba podľa PhDr. Márie Balážovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie pristúpiť na niekoľko zásad.
V prvom rade je pre deti dôležité vyvážené striedanie povinností a relaxu – aktívneho aj pasívneho. Deti potrebujú mať okrem školy aj aktivity, ktoré ich zabavia a pomôžu im rozvíjať či už športové, umelecké alebo iné schopnosti. Avšak, mnohí rodičia zo strachu pred nudou prihlásia deti na veľký počet krúžkov. Potom sa môže stať, že deti sú prepracované – podobne ako dospelí v práci. Príliš veľa aktivít má opačný účinok, ako rodičia pôvodne chceli dosiahnuť – dieťa je podráždené, unavené, menej sa koncentruje, výkony v škole sa zhoršujú. PhDr. Balážová tvrdí: „Ako psychológovia odporúčame zlatú strednú cestu – nedovoliť deťom tráviť hodiny pred telkou, ale nechať im čas aj na „ničnerobenie“ a oddych, aký si určia oni sami.“
Oddychovať však musia nielen deti, ale aj rodičia. Ak sú totiž unavení a podráždení, odnesú si to predovšetkým deti. Dospelí sa musia naučiť citlivo vnímať svoje telo a pocity. Ak cítia, že tento týždeň bol pre nich náročný, mali by si dopriať víkend, kedy budú aktívne oddychovať. Napríklad sa budú snažiť vymyslieť program pre deti tak, aby ich zapojili do spoločných aktivít, ktoré sú aj im samým príjemné. Ak jeden rodič cíti, že potrebuje chvíľu pre seba, dohodnú sa na tom, že sa teraz pár hodín bude venovať deťom ten druhý.
Spoločné stolovanie upevňuje rodinné vzťahy
PhDr. Balážová kladie veľký dôraz na spoločné stolovanie: „Spoločné stolovanie posilňuje väzby v rodine, zlepšuje komunikáciu, učí sociálnym zručnostiam, slušnému správaniu a podobne. Dodržiavanie rituálu spoločného jedla podporuje u detí organizovanosť i pevné zásady života. Niektoré štúdie potvrdili dokonca, že deti, ktoré sa stravovali s rodinou aspoň 5x do týždňa, mali lepší školský prospech.“ Okrem toho, že spolu stolujeme, zohráva významnú úlohu aj to, čo jeme. Pre deti je totiž dôležité aj to, či im jedlo chutí alebo či sa pri ňom môžu zabaviť. „Niekedy je lepšie ísť skôr neštandardnou cestou. Napríklad naservírovať hranolčeky, ktoré môže jesť celá rodina prstami, čo je veľká zábava,“ hovorí PhDr. Balážová. Aby bola zábava dokonalá, môžu deti napríklad vytvoriť obrázok z hranolčekov a následne ho zjesť. Alebo sa môžu trochu pohrať rodičia a hranolčeky servírovať netradične, napríklad v tvare vežičky či formou zábavného obrázku. K tomu je samozrejme možné pripraviť celú škálu dressingov alebo zaujímavo nakrájať a naservírovať zeleninu.
