Šikanované deti často končia ako alkoholici a bezdomovci!
Má si dieťa všetko riešiť samo?
Každý vieme o tom, že šikanovanie môže zanechať na deťoch trvalé následky, ale priznajme sa, väčšinou to berieme tak, že sa to nám, respektíve nášmu dieťaťu nemôže stať. Skutočne? Niekedy deti nehovoria o tom, čo ich trápi a čo sa deje v škole alebo po nej. Následky šikanovania sú však ešte horšie ako si myslíme.
Nevinná zábavka alebo šikanovanie?
Je normálne, že si spolužiaci v pubertálnom veku jeden z druhého uťahujú, ale všetko má svoje hranice. Niekedy sa z na prvý pohľad nevinného naťahovania stane šikana, ktorá naše dieťa trápi, stresuje – a povedzme si na rovinu – ničí mu život. Veď dieťa, ktoré je v najbližšom školskom prostredí šikanované, logicky odmieta chodiť do školy, nedokáže sa sústrediť na učenie, zhoršuje sa mu prospech. To však nie je zďaleka všetko.
Následky šikanovania
Šikanovanie v detstve môže viesť k dlhodobým zdravotným následkom, vrátane všeobecných a aj duševných problémov, porúch správania, porúch príjmu potravy, k fajčeniu, užívaniu a zneužívaniu alkoholu. Aby toho nebolo málo v konečnom dôsledku môžu viesť tieto nebezpečné pubertálne hry až k bezdomovectvu. Samozrejme, dieťa nemusí byť šikanované len deťmi, ale aj rodičmi, či inými dospelými, s ktorými prichádza často do styku.
Hanbia a boja sa priznať
V každom prípade, nepriaznivé zdravotné následky sú omnoho ďalekosiahlejšie ako bezprostredné zranenia alebo trauma. Odborníci tvrdia, že pochopenie týchto dlhodobých následkov môže pomôcť realizovať programy, ktoré skutočne budú pôsobiť preventívne. Napriek tomu, že deti dnes vedia, čo majú robiť v prípade, že sú obeťou šikanovania, mnohé to zo strachu pred zosmiešnením alebo odplatou neurobia. Hanbia sa „žalovať“ učiteľom alebo rodičom, obávajú sa ešte väčšieho trestu zo strany šikanovateľa. Avšak trest si zaslúži práve on, a bez toho, aby povedali pravdu, sa tak nikdy nestane.
Čo by sme mali urobiť?
Naučiť dieťa, aby vedelo otvorene hovoriť o problémoch, ktoré prežíva a ktoré ho trápia. To samozrejme bez vzájomnej dôvery nejde. Tiež ho naučiť, aby sa vedelo zdôveriť s problémom inému dospelému človekovi – učiteľovi alebo vychovávateľovi, ak nie sme v blízkosti. V každom prípade situáciu treba riešiť čo najskôr. V prípade, že sa mení správanie nášho dieťaťa, že sa správa inak, nechce chodiť do školy, zmenil sa mu prospech alebo je nezvyčajne chorľavé, je čas hľadať príčinu. V takýchto prípadoch určite nie je zbytočné poradiť sa so psychológom a riešiť problém v spolupráci s učiteľom.
Devätnásť percent obetí
Nedávna dlhodobá štúdia, ktorá sledovala deti narodené v rokoch 1980 až 1984 ukázala, že až devätnásť percent z nich bolo obeťou opakovaného šikanovania. Žiaľ neraz sa takáto skúsenosť najmä u dievčat končí nebezpečnou bulímiou alebo anorexiou, či drogovou závislosťou. Niekedy je riešením šikanovania zmena kolektívu, preradenie dieťaťa do inej školy. V každom prípade, ak už raz bolo obeťou, obavy a strach v ňom zostanú, čo môžu využiť aj na novom mieste potenciálne silnejšie deti. Nezabúdajme ani na to, že takéto deti častejšie trpia rakovinou, depresiami, alkoholizmom a inými vážnymi chorobami.
Všetko má svoje hranice
Takže – veta: „Nech si to vyrieši sám, musí sa to naučiť,“ nie je niekedy skutočne na mieste. Isto, deti sa musia naučiť medzi sebou komunikovať a navzájom vychádzať, ale všetko má svoje hranice. Ak ide o vydieranie, šikanovanie, zastrašovanie, je načase do toho vstúpiť. Tiež treba rozlišovať medzi žalovaní a hľadaním pomoci a nebagatelizovať.
-sz-
