Strava ako základ efektívnej imunity detí

Počas ranného detstva prechádza imunitný systém viacerými náročnými skúškami. Prechod na tuhú stravu, nástup do detského kolektívu, či zmena ročných období. V prvých rokov života sa naivná a neskúsená imunita musí vycvičiť, naučiť sa brániť  a buduje sa tzv. imunitná pamäť. Budovanie imunitných funkcií výživou predstavuje dnes významný smer v preventívnej medicíne. Nepovažuje sa len za „moderný lifestyle“, ale za smer podporený vedeckými poznatkami a pozorovaniami.

Strava ako základ

Strava v prvých mesiacoch

„Materské mlieko sa nepovažuje len za prostriedok výživy a zdroj energie pre rýchlo rastúci organizmus, ale predstavuje z pohľadu imunológie jedinečnú látku s pozitívnymi účinkami,“ hovorí detský imunológ a alergológ doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Postupné rozpoznávania jednotlivých zložiek materského mlieka a ich významu vo výžive umožnilo vývin kvalitných prípravkov náhradnej mliečnej výživy. Táto výživa obsahuje zložky, ktoré podľa vzoru materského mlieka majú imunostimulačné účinky.

„Dôležitou zložkou, ktorá sa pridáva do mliečnej výživy, sú prebiotiká. Ide o polysacharidy, ktoré podľa pôvodu rozdeľujeme na galakto- a fruktooligosacharidy (skratky GOS a FOS),“ spresňuje MUDr. Jeseňák. „Zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry, ktorú dnes považujeme za základné miesto budovania imunitného systému. Ďalšou významnou zložkou sú tzv. polynenasýtené mastné kyseliny (označované ako LCP tuky). Ich význam spočíva najmä v podpore rozvoja kognitívnych funkcií, ako je pamäť, reč, myslenie a motorika.“

Vývoj imunity nekončí prvým rokom života dieťaťa, preto je ho potrebné stimulovať  dlhodobo naprieč celým obdobím batoľacieho a predškolského veku. Kľúčovým obdobím formovania imunity sú práve prvé roky života, jej správny rozvoj sa prejaví lepšou odolnosťou organizmu a menšou náchylnosťou k ochoreniam počas celého života.

Fáza prechodu na bežnú stravu

Pri prechode na tuhú stravu sa tráviaci systém stáva najdôležitejšou zónou kontaktu s prostredím. Črevná mikroflóra spoznáva v tomto období množstvo nových potravín, ktoré je potrebné spracovať. Tak, ako sa dieťa postupne zoznamuje s chuťami a vôňami, učí sa aj imunitný systém rozpoznávať nové hrozby v podobe neželaných baktérií a vírusov. „Aj v tomto období je veľmi dôležité podporovať činnosť imunitného systému.

Mliečne formuly a pokračovacie mlieka s prebiotikami dokážu veľmi pozitívne vplývať na črevnú mikroflóru, a preto sú z imunologického hľadiska pre deti vhodnejšie ako kravské mlieko. Rodičia by sa mali rozhodovať pri mliečnej výžive práve podľa toho, aké biologicky aktívne látky s pozitívnym účinkom pre organizmus dieťaťa mliečne výživy ponúkajú,“ vyzýva imunológ MUDr. Jeseňák. Mliečne formuly s  prebiotikami sa dnes dajú využiť v strave až do piatich rokov. Pri dlhodobom príjme pomáhajú správne formovať mikroflóru v črevách tak, že je odolnejšia a lepšie pripravená na kontakt s neželanými návštevníkmi, čo má pozitívny účinok na dlhodobé zdravie dieťaťa.

Nástup do detského kolektívu

Hrozbou pre imunitný systém je prechod z domáceho prostredia do detského kolektívu, najmä do škôlky. V novom prostredí sa dieťa stretáva nielen s novými sociálnymi situáciami (časť dňa bez matky), ale aj s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma nepoznalo. Navyše nástup do škôlkarského prostredia sa prekrýva s príchodom jesene, ktoré je typické pre zvýšenú aktivitu vírusov. Najúčinnejšou prevenciou pred črevnými virózami, nádchami či inými ľahšími respiračnými ochoreniami je dlhodobá podpora imunity práve vhodnou výživou.

Imunitná rovnováha u detí sa dosiahne dostatočným pobytom na čerstvom vzduchu, adekvátnou zdravou výživou s pravidelným príjmom ovocia, zeleniny a dostatočným množstvom tekutín. Do každodenného jedálneho lístka malého škôlkara patrí aj prísun mliečnych výrobkov, pričom súčasťou by stále mali byť mliečne formuly obohatené o prebiotiká a ďalšie účinné látky, napríklad LCP tuky. Tie majú pozitívny účinok na rozvoj psychomotorických funkcií či rozvoj zrakového vnímania, čo pomôže práve v období, kedy sa deti učia vnímať farby, geometrické tvary a pod.

Strava vedie

Podľa prieskumu starostlivosti o dieťa, ktorý sa uskutočnil z iniciatívy Občianskeho združenia Výživa detí, rodičia investujú až 50% výdavkov do kvalitnej výživy. Strava predstavuje najdôležitejší výdavok v rámci rodičovských priorít (oblečenie je na druhom mieste s 32%). Pri výbere stravy sa rodičia najčastejšie rozhodujú podľa odporúčaní pediatra (41%) a veľkú úlohu zohráva aj značka výrobku (40%). Cena v prípade stravy je dôležitá len pre 17% opýtaných. „Je veľmi potrebné, aby si rodičia uvedomili a osvojili informáciu, že kvalitnou a pestrou stravou je možné dlhodobo podporovať formovanie a optimálne fungovanie imunitných funkcií,“ dopĺňa MUDr. Jeseňák.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach