Vráti sa naše dieťa z tábora zdravé a šťastné?

Musíme predovšetkým vedieť s kým ide a kam ide! Organizátor tábora by mal byť ešte pred tým, než dieťa vycestuje, kedykoľvek zastihnuteľný. Kontaktovať ho môžeme zakaždým na stabilnom pôsobisku – neschováva sa na anonymnom mieste, nekomunikuje prostredníctvom telefónneho odkazovača. Jedine takto mu môžeme klásť dôležité otázky, týkajúce sa napr. lokality, hygieny v tábore, lekárskeho dozoru, režimu v tábore…
Deti v tábore
Vybrali ste dobrý tábor pre vaše deti?

Je vynikajúce, ak máme možnosť zveriť ich do rúk niekoho, koho poznajú -napríklad vedúcich záujmových krúžkov, ktorí s nimi celoročne pracujú. Tu sa im vedúci oddielu bezprostredne venuje viac ako 200 hodín – čo sa mu nemôže podariť počas celého školského roku.
Prvý tábor pre dieťa by mal trvať menej dní (napr. 5 dní) – v závislosti od jeho psychickej zdatnosti a adaptabilnosti. Je to „oťukávanie“ v novom prostredí a v novej situácii. Staršie zvládnu 10 a viac dní pobytu.
Nikdy nehovorme počas roka dieťaťu: „Poslúchaj, inak ťa v lete pošleme do tábora.“ Takýto malý človek pobyt v tábore vníma ako zaslúžený trest – odloženie a zbavenie sa ho z dôvodov prevýchovy.
Najťažšie na psychiku dieťaťa sú prvé dva až tri dni pobytu v tábore. Pomáha mu, keď pozná niektorých kamarátov, s ktorými sem šiel spoločne – ale spoľahnite sa, že aj cudzie deti sa počas hier a súťaží veľmi rýchlo zblížia. Napokon sú šťastné, že tu získali nových kamarátov.

Ako preklenúť možný úvodný plač?

Možno už poznáte z predošlých pobytov vašich detí v školách v prírode, aké sú dôležité listy alebo pohľadnice z domova, po ktorých deti najviac prahnú v prvých dňoch. Čím je dieťa menšie, tým ťažšie znáša, že sme na neho zabudli. Skúsme tomu predísť tak, že odovzdajme vedúcemu vopred napísané riadky a budeme mať istotu, že náš list alebo pohľadnica sa mu dostanú do rúk už v prvých dňoch. Je totiž veľmi dôležité, aby nebolo smutné. Niektorým vedúcim záleží na tom, ako sa nekontaktované deti cítia a preto si neraz vymýšľajú vety a vytvárajú pohľadnice pre tie, ktoré ešte nedostali pozdrav z domova.

Mobilné telefóny – ak je dieťa fixované na rodičov má tendenciu stále im volať. Takéto dieťa často niečo desí a verte, že si aj začne vymýšľať. „Vraj tu nie je WC, dávajú zlé jedlo, dokonca žiadne jedlo dnes nemali… čakajú ich prísne tresty“… a podobne. Vystresovaní rodičia potom volajú vedúcim. Dieťa bez mobilu preklenie počiatočný smútok z odlúčenia do dvoch troch dní. S mobilom sa táto doba predlžuje. Dieťa sa adaptuje po troch dňoch – väčšinou priamoúmerne tomu, dokedy mu vydrží nenabitá batéria – a tento jav zase vydesí rodičov, ktorým sa nedarí dovolať… Vedúci by nemali vydať zákaz mobilov. Je potrebné však dieťaťu vysvetliť, že ich používanie by nemalo byť časté a s mierou. Všetky veselé dojmy a zážitky si nechajte porozprávať až po príchode. Má to svoje čaro….

Od prvého po posledný deň v jednom tričku!

Konečne majú na sebe niečo, čo im vyhovuje. Vedúci by preto mali kontrolovať šatstvo. Má dieťa čierne igelitové vrecúško na použité zašpinené veci a priehľadné či pestré vrecká na čisté veci? Často sa stáva, že deti pchajú znečistené a vlhké veci medzi čistú bielizeň v kufri, v skrinke, v taškách….
Dôležitá je teplá bielizeň a nesmie chýbať i dostatok ponožiek na výmenu. Baľme im šatstvo, ktoré obľubujú a cítia sa v ňom dobre i doma.
Nebezpečné predmety, dokonca zbrane (nože), nepatria do tábora. Rovnako cennosti by mali deti ponechať doma. Retiazky často zostávajú na dne bazéna, alebo sa strácajú iným spôsobom…
Stres pri balení odstráni zoznam vecí písaný dvojmo. Dva stehy farebnou niťou zaručia, že dieťa spozná každý kus svojho „zatúlaného“ odevu. Väčšinou sa balí veľa vecí a preto radšej skúste iba také, čo poznajú a radi nosia.
Na čo nesmieme zabudnúť? Slnečné okuliare, prikrývka hlavy – šiltovka… niečo proti dažďu a samozrejme plavky… Pevná kvalitná obuv do prírody je veľmi dôležitá.

Na záver:

Ak organizátor tábora nie je schopný zodpovedať na niektoré otázky: napríklad o hygiene, na ktorej hygienickej stanici je tábor nahlásený a ktorý lekár zaisťuje dozor tábora, nepozná podmienky, zázemie tábora … tak ruky preč od pobytu v ňom!
Rodičia, je dôležité vedieť presne, kde tábor je! Musíme mať podrobný plán, ako ho nájsť a dostať sa doň v prípade potreby. Je dobré, keď žiadame informácie o ubytovaní detí aj o lokalite na internete. Vždy musíte mať pri sebe číslo na kontaktnú osobu do tábora, s ktorou sa môžeme v prípade potreby spojiť.
Aby sa nám dieťa vrátilo zdravé a plné zážitkov, musíme ho na to pripravovať v pokoji, bez stresu a s pocitom radostného očakávania. Tak šťastnú cestu!

m.tallová

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach