Cítite vinu za svoju starostlivosť o dieťa? Nemusíte!
Každá z nás chce byť hrdou a dokonalou mamičkou, pritom všetci vieme, že úplná dokonalosť je blud. A v časoch, keď nespávame, ale dojčíme celé noci, či staráme sa o dieťa, ktorý pýta každú chvíľu mlieko alebo čaj, cikať, jesť… ani nie je reálne, aby sme boli úplne perfektnými, navyše, nikto to od nás ani nechce. Iba my samy od seba.
Robíme sa lepšími
Niet pochýb o tom, že dnes existuje veľký tlak na to, aby sme boli dokonalými. A tak sa stane, že pred svojím okolím aj trošku zaklameme. Prečo? Aby sme pred svojimi rovesníkmi, či rodinou vyzerali ako lepší rodičia. Nedávny britský prieskum, ktorý realizoval web BabyCentre ukázal, že 53 percent mamičiek vymýšľa alebo prezentuje takú starostlivosť o dieťa a skúsenosti, ktoré v skutočnosti nerobia. Hanbíme sa pripustiť to, že niekedy robíme aj to, čo nie je považované za správne.
Ešteže sú rozprávky
Prečo, pretože by to mohlo znamenať, že dieťaťu nevenujeme dostatok pozornosti alebo zámerne mu dovoľujeme niečo, čo nie je zdravé. Ako príklad si môžeme zobrať túto situáciu: mamička potrebuje vybaviť telefonát, vyriešiť niečo, navariť, upratať a podobne – jej malé dieťatko však neustále vyžaduje pozornosť. Čo urobí mamička? Zapne mu DVD alebo telku. Vie, že to pre malé deti nie je ideálne, ale zabaví ho to a jej poskytne určitý čas. Takto si pomáhajú aj mamičky v čase choroby alebo práce doma, či nebezpečných činností.
Máme si to vyčítať?
Nechcem obhajovať sama seba, áno, aj ja patrím k tým mamičkám, ktoré sa nerady priznávajú k takýmto veciam, ale skutočne z času na čas dieťa „odložím“ na hodinku dve k telke. Ak to nie priveľmi často a na dlhú dobu, myslím, že si nemáme čo vyčítať. Veď ani my nie sme stroje a deti sa musia naučiť byť aj chvíľku samé a samy sa aj hrať. Dôležitý je aj vek dieťaťa. V úplne nízkom veku by sme dieťa mali čo najmenej nechávať samé, samozrejme. Troj-štvorročné však už dokáže sa aj samo zahrať, či sledovať rozprávky.
Namiesto rozprávky televízna šou?
Odhaliť pravdu a uviesť mýty o rodičovstve na pravú mieru sa snažil aj spomínaný prieskum. Zúčastnilo sa na ňom tisíc mamičiek a výsledky jednoznačne ukázali, že mamičky majú tendenciu vykresľovať sa v čo najviac pozitívnom svetle. Jedna z troch mamičiek priznala, že nehovorí pravdu, keď sa rozpráva s pôrodnou asistentkou alebo lekárkou a takmer tri štvrtiny sa priznali, že klamú o starostlivosti o dieťa, ktorú si zjednodušujú. Deväť z desiatich matiek sa priznáva k tomu, že si pomáhajú televízorom, aby ich deti boli ticho. Tretina mamičiek neochotne priznáva, že rozprávku na dobrú noc nahrádza televíznou šou a pätina tvrdí, že raz za čas zdravú večeru nahrádza čokoláda alebo cukríky, či iné sladkosti.
Prečo klameme?
Môže za to tlak, ktorý je na nás kladený. Je to však paradoxné, pretože, keby sme priznali „farbu“ pridali by sa k nám postupne aj iné mamičky, i keď spočiatku by sa isto báli podporiť takúto myšlienku. Výchova je v každom prípade náročná práca a niekedy je lepšie posadiť dieťa pred televízor, ako na neho vybuchnúť a ventilovať sa na ňom. A my tiež nie sme stroje.
