Štúdia kanadských výskumníkov skúmala výskyt depresie mamičiek a jej vplyv na deti s novo diagnostikovanou epilepsiou. Rozmach depresie sa prejavil u 30 až 38 percent žien počas prvých 24 mesiacoch od diagnostikovania epilepsie u dieťaťa. Ukázalo sa, že matky s depresívnymi symptómami mali negatívny vplyv na zdravie dieťaťa, súvisiace s kvalitou ich života, ale vplyvy boli utlmené výškou rodinných zdrojov a zmiernené tým, ako dobre rodina funguje a aký je rozsah rodinných požiadaviek.
121 miliónov depresií
Detaily o tejto novej štúdie sa objavili v online vydaní odborného magazínu Epilepsia, ktoré vydáva vydavateľstvo Wiley Blackwell v mene Medzinárodnej ligy proti epilepsii. Správa Svetovej zdravotníckej organizácie odhaduje, že depresia postihuje 121 miliónov ľudí na celom svete. Jedným z významných zdrojov stresu, ktorý k depresii prispieva, je pre rodičov starostlivosť o dieťa s chronickou chorobou, akou je aj epilepsia.
Choroba prináša stres
Predchádzajúce štúdie ukázali, že rodiny detí s epilepsiou trpia výrazne väčšou mierou stresu, úzkosti a obmedzeniami v rodinnom živote. Najmä matky sú najväčším rizikom pre psychické úzkosti alebo depresie, ktoré často vznikajú ako reakcia na epilepsiu ich dieťaťa, kým ony sú často primárnymi ošetrovateľmi svojich detí.
Depresie matiek kvôli diagnóze dieťaťa
„Riziko klinických depresií je bežné u matiek detí, ktoré začínajú trpieť epilepsiou,“ povedal Mark Ferro z fakulty epidemiológie a bioštatistiky z University of Western Ontario a vedúci autor štúdie. Aby spolu s kolegami zistil rozmach depresie u matiek, spýtali sa 339 matiek, ktorých deti boli súčasťou štúdie, ako zdravie detí ovplyvňuje kvalitu života. Pri hodnotení stavu depresie matiek bola použitá škála depresie Centra pre epidemiologické štúdie. Na začiatku štúdie malo riziko depresie 38 percent mamičiek, šesť mesiacov od začiatku 30 percent, dvanásť mesiacov od začiatku 32 percent, 24 mesiacov od začiatku 30 percent.
Ako klesá kvalita života detí?
V ďalšej analýze s rovnakými pármi matka-dieťa výskumníci hodnotili depresívne príznaky matiek v súvislosti so zdravotným stavom podmienenou kvalitou života detí a závažnosťou epilepsie. Priemerný vek detí od nástupu prvého záchvatu epilepsie bol sedem rokov a priemerné skóre so zdravím súvisiacej kvality života 70, čo svedčí o dobrej kvalite života, vzhľadom na ich zdravotný stav. Približne 60 percent detských účastníkov malo „trochu vážnu“ alebo „skôr vážnu“ epilepsiu.
Prídu pozitívne zmeny?
Výsledky ukázali, že deti matiek so zvýšenou hladinou depresívnych symptómov mali horšiu so zdravým súvisiacu kvalitu života, ako deti matiek s nízkou úrovňou depresie. Navyše u detí matiek, ktoré trpeli depresiou je nepravdepodobnejšie, že skúsenosti urobia výrazne pozitívnu zmenu v kvalite ich života v priebehu prvých 24 mesiacov po diagnostikovaní. Naopak, deti matiek s nižšou úrovňou depresívnych symptómov vykazovali zlepšenie so zdravím súvisiacej kvality života v priebehu času.
Mark Ferro výsledky štúdie uzatvára podľa ScienceDaily slovami: „Je dôležité, aby si boli klinickí lekári vedomí toho, ako môže epilepsia dieťaťa ovplyvňovať duševné zdravie matky a rodinného prostredia.“
