SPÄŤ
Pre deti

Ako si poradiť so vzdorujúcimi a ignorujúcimi deťmi?

Od: Henrieta Karabova 18.6.2017
1 Hviezda2 Hviezdy3 Hviezdy4 Hviezdy5 Hviezd Ohodnoťte článok
Loading...

Ani vás nechcú počúvať? Skúste zmeniť taktiku!

Mnohí rodičia už nevedia, ako majú reagovať, aby ich vzdorujúce deti začali rešpektovať ich príkazy a odporúčania. Samozrejme, deti, ktoré ignorujú rodiča, nespolupracujú s ním, nie je vždy jednoduché zmeniť, ale problém treba hľadať aj v sebe a v našom prístupe. Existuje päť základných spôsobov, ktorými premeníme vzdorujúce nespolupracujúce dieťa na parťáka, či vzorové dieťa. Samozrejme, nič nejde hneď a bez námahy.

 so vzdorujúcimi

Keď nás ignoruje…

Väčšina rodičov zažije takú situáciu, že niečo povie dieťaťu aj päťkrát a stále sa tvári, že ho nepočuje, respektíve neurobí, čo  by malo. Ako z toho von? Podľa odborníkov je zásadnou chybou už to, že dieťaťu donekonečna posúvame trest, stále ho upozorňujeme na to, čo má urobiť a ak to neurobí, upozorníme ho znova. Znamená to, že dieťa si z toho nič robiť nebude, pretože vie, že ho zase upozorníme a nič sa mu nestane – nemusí počúvnuť.

Netreba zbytočne hovoriť, treba konať!

I keď nechceme byť drsnou mamou, jednoducho nedá sa to riešiť inak, ako tak, že deťom ukážeme dôsledok. Raz im niečo prikážme, a upozornime ich na to, že keď to neurobia, čaká ich nejaký negatívny fakt. Napríklad – zoberieme mu tablet na istý čas, alebo keď vymýšľa v obchode – pôjdeme z neho preč, keď vymýšľa na ihrisku – pôjdeme hneď domov a zajtra sa ihrisko nekoná a podobne. Jednoducho, dieťa musí pochopiť, že po istom jeho konaní vznikne následok, ktorý sa mu páčiť nebude. Avšak aj naopak, ak sa bude správať tak, ako sa od neho vyžaduje, budú ho čakať príjemné momenty.

Hovorme s nimi jednoducho

Ak od dieťaťa niečo vyžadujeme, mali by sme mu to čo najjednoduchšie povedať. Optimálne jedným – dvoma slovami. Deti sa stále niekam ponáhľajú, majú plnú hlavu vlastných fantázií a keď hovoríme dlho, jednoducho to nedokážu vnímať, ani vyvodiť si z toho nejaký záver. Preto, ak niečo od nich chceme, povedzme im to priamo a jednoducho. Onedlho vám budú stačiť skratky: poviete „Zuby!“ deti vedia, že si majú ísť hneď umyť zuby, rovnako „ruky“, „večera“, „taniere“, „smeti“, „spať“… Týmto jednouchým slovám dokonale rozumejú a my zároveň ukazujeme, že neexistuje šanca na diskusiu. Zostáva im teda len príkaz poslúchnuť.

Prikazujme inak ako príkazmi

Optimálne je, ak vieme príkaz, respektíve našu požiadavku, formulovať a podsunúť dieťaťu tak, aby malo pocit, že to vlastne ono spraviť chce a ešte bude na seba hrdé. Keď vzdorovitému dieťaťu neustále dávame príkazy a vyhrážame sa mu, dosiahneme len ešte väčšiu chuť na rebelstvo. Preto vysvetlime dieťaťu, čo sa stane, ak neurobí to, čo od neho chceme, podajme mu všetky informácie, aby sa samo mohlo rozhodnúť urobiť správnu vec.

Stále sme vzorom

Dôležité je uvedomiť si, že i teraz sme pre deti vzorom: ak reagujeme pokojne a k riešeniu problémov pristupujeme s rozumom, takýto spôsob riešenia situácií sa od nás naučí aj dieťa. Stačí však, ak je jeden z rodičov výbušný, hysterický, či neurotický – dieťa od neho môže prevziať tieto nežiadúce modely a my sa len môžeme čudovať, prečo je také… 

-sz-

womangalérie VŠETKY