Desať percent detí sa lieči na depresie!
Každý z nás v určitom období života prežíva smútky, melancholické stavy, depresie alebo úzkosti. Zväčša sú len krátkodobé a trvajú, kým problém alebo vzniknutú situáciu prekonáme, no niekedy depresie vzniknú aj bez zjavného spúšťača a na nich potlačenie je nevyhnutná liečba. U dospelých sú tieto stavy v dnešných časoch plných tlakov a stresu dosť časté, horšie je, že depresiami trpia aj deti, a to čoraz mladšie a v hojnejšom počte.
Škodná a neškodná?
Vraví sa: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Neplatí to však vždy, špeciálne, ak ide o deti. O prvom druhu depresie, ktorá vznikne po traumatickom zážitku hovoríme ako o fyziologickej depresii. Horším prípadom je takzvaná patologická depresia – človek pociťuje silné negatívne emócie, ktoré narúšajú jeho biologický, ale aj spoločenský život. Práve tento druh depresií sa čoraz viac objavuje u detí. Depresívneho človeka na rozdiel od smutného nič nedokáže rozveseliť, jeho stav sa nemení podľa situácie. Navyše sa vo väčšej miere prejavujú aj telesné príznaky, ktoré môžu byť veľmi nepríjemné aj pre okolie. Kým zväčša z fyziologickej depresie „vyrastieme“, teda čas tieto problémy zahojí, patologická je závažnejším a dlhšie trvajúcejším problémom. Existujú však prípady, keď sa z fyziologickej depresie vyvinie psychogénna alebo iná psychická porucha. Zväčša sa tak deje u ľudí, ktorí majú predispozíciu k ochoreniu v rodine.
Depresia nie je (len) smútok
Dôležité je, aby rodičia odsledovali príznaky depresie u detí čo najskôr ako sa vyskytnú a vyhľadali pomoc u odborníka, ktorý bližšie stanoví diagnózu dieťaťa a jeho stavu. K základným príznakom depresie patria tieto znaky: smutná nálada, spomalené myslenie a konanie, pesimizmus, samovražedné myšlienky, znížený záujem o okolie, prácu, zábavu, pocit menejcennosti, vnútornej prázdnoty, beznádejnosti. K ďalším príznakom patrí nespavosť, nechuť do jedla, poruchy trávenia, úbytok telesnej hmotnosti. Depresiou trpiace deti sa ráno často sťažujú na bolesti hlavy alebo brucha, v dospievaní môžu trpieť poruchami príjmu potravy.
Prečo vlastne hovoríme o detských depresiách?
Približne desať percent detí vo veku do desať rokov trpí depresiami, úzkosťami a stresom, stavmi, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť. Odborníci z prudkého vzostupu chorých detí a mládeže na depresiu a úzkostné poruchy vinia predovšetkým toxické prostredie, v ktorom žijeme. Myslia tým internetové stránky, ktoré sú medzi mladými ľuďmi populárne a ktoré prispievajú k rozvoju šikanovania a zneužívania detí, ale aj iné tlaky moderného života. Patrí k ním napríklad sexualizácia, ktorá číha na deti z každého média a iné charakteristické prvky konzumnej spoločnosti.
Mnohé deti sa neliečia
Ešte horšie ako rastúci počet detí trpiacich depresiou a úzkostnými poruchami je fakt, že dve tretiny týchto detí nie je liečených ani inak odborne podchytených. Znamená to teda, že počet skutočne chorých detí na tieto poruchy je podstatne vyšší ako odhadujeme podľa počtu liečených detí. Škoda, že ešte aj dnes si mnohí z nás – rodičov – myslia, že psychické ochorenie je hanbou a radšej ho neriešia, hoci už s minimálnou fyzickou bolesťou alebo problémom ideme k lekárovi. Z duševných porúch sa môžu rozvinúť aj fyzické ochorenia a keď nie sú liečené u detí v provopočiatkoch môžu im doslova zničiť celý život.
