Dojčenie ako prevencia proti alergii

Počet alergikov do jedného roka u nás je alarmujúci, prevenciou môže byť aj dojčenie

Dojčenie je prirodzený spôsob stravy pre novorodencov, ale zároveň je to najlepší stimulant rozvoja detského imunitného systému. Počet alergikov do jedného roka však na Slovensku stúpa.

Imunitný systém predstavuje súbor buniek, tkanív a orgánov, ktoré sú navzájom prepojené a intenzívne spolu komunikujú.  Tvorí ho súbor špecifických spolupracujúcich buniek, pričom až 70 % z nich sídli v črevách. Preto je dôležité imunitu detí trénovať správnou a optimálnou veku primeranou výživou, v ktorej dojčenie zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, a to obzvlášť v prvých mesiacoch života.

Obranyschopnosť organizmu sa formuje už v tele matky, pričom prvý veľký nápor prežíva dieťa pri prechode pôrodnými cestami. Od prvého kontaktu dieťaťa so svetom mimo matku sa začína jeho osídľovanie  okolitými mikroorganizmami, pričom ochrana, ktorú si prinieslo dieťa od matky bude postupne slabnúť súbežne s tým, ako si detský organizmus začne aktívne budovať sám svoju vlastnú imunitu.

Medzi dojčením a alergiami však existuje súvislosť. Aj keď rodinná anamnéza je najdôležitejším faktorom, druhým najvýznamnejším prvkom, ktorý vznik alergie ovplyvňuje, je dojčenie, resp. jeho neprítomnosť či predčasné ukončenie, teda ukončenie skôr ako v šiestom mesiaci veku dieťaťa, upozorňuje Iniciatíva 1000 dní pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia od 1. do 7. augusta 2019, ktorý vo viac ako 120 krajinách sveta vyhlasuje Svetová aliancia na podporu dojčenia (WABA). Preventívny vplyv dojčenia proti alergiám bol dokázaný tak u rizikových ako aj nerizikových detí, čiže u detí s aj bez pozitívnej rodinnej anamnézy na alergie.

„Pri návšteve pediatrickej ambulancie môže detský lekár odporučiť rodičom vyplniť si kalkulačku pozitívnej alergologickej anamnézy.  Tento pomocný nástroj pomôže určiť pravdepodobnosť výskytu alergií u detí aj v skorom veku. Včasné objavenie rizík je kľúčom k úspechu v boji proti alergii. Ak sú obidvaja rodičia alergici, je 50 až 90 % pravdepodobnosť, že alergikom bude aj dieťa. Ak je alergikom jeden z rodičov, je predpoklad 40 až 70 %. Ak aspoň jeden z rodičov alergikom, mali by to rodičia povedať svojmu pediatrovi už pri prvej návšteve novorodenca“ hovorí  prof. MUDr. Miloš Jeseňák, pediater, imunológ a spolupracovník Iniciatívy prvých 1000 dní.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) je vo veku do jedného roka evidovaných v ambulanciách alergológov až 15 % detí. Najlepšou prevenciou vzniku alergií je pritom dojčenie. Štatistické údaje NCZI za uplynulé roky hovoria, že v 1. mesiaci života je dojčených približne 82 – 85 % novonarodených detí. Po šiestich mesiacoch  je počet plne dojčených detí približne 50 – 52 %, čo je stále veľmi dobrý percentuálny podiel oproti iným krajinám Európy.

Mliečna zložka stravy je dôležitá aj po ukončení dojčenia. Nie je pritom dôležité, z akého dôvodu matka dojčenie ukončí, dieťa by nemalo byť ochudobnené o kvalitnú mliečnu zložku. Nielen z dôvodu výživových parametrov, ale aj z hľadiska vplyvu na prevenciu pred alergiami. Rodič by sa mal poradiť s pediatrom v prípade ukončeného dojčenia o možnostiach náhradnej mliečnej výživy s ohľadom aj na riziko alergie, keďže existujú aj mliečne výživy stimulujúce imunitu či s hypoalergénnymi zložkami. Viaceré prípravky náhradnej mliečnej výživy sa inšpirovali zložením materského mlieka.

Absolútne nevhodné je nahradiť materské mlieko do jedného roka života batoľaťa kravským, sójovým či kozím mliekom. Tieto mlieka nespĺňajú kritériá pre dojčenskú výživu, kravské mlieko u najmenších zvyšuje riziko okultného krvácania, kravské aj kozie mlieko majú vyšší obsah bielkovín a sodíka, čo prináša neprimeranú záťaž pre obličky. Tieto mlieka majú veľmi nízky obsah vitamínov D, C, B12 a kyseliny listovej. Pre nedostatočný obsah železa sú tieto mlieka spojené s vyšším rizikom rozvoja anémie.