Od detí sa môžeme naučiť mnohému! Napríklad aj byť lepšími partnermi!
V čase, keď príde do rodiny prvý potomok sa veľmi veľa vecí mení. Z nás – páru, ktorý žil pestrým spoločenským a partnerským životom bez väčších záväzkov sa zrazu stávajú rodičia. Učíme sa byť zodpovednými, spoľahlivými, aby sme svoje dieťa vychovali čo najlepšie. Lenže príchod dieťaťa na svet nemení len životný štýl rodičov, ale aj vzájomný vzťah medzi nimi – nastavuje nám zrkadlo a ukazuje, že mnohým veciam by sme sa od detí mali učiť. Ktoré to sú?
Neučíme len my ich, funguje to aj opačne
Mnohí rodičia sú hrdí na to, ako učia svoje deti zaradiť sa do sveta veľkých. Nezabúdajme však na to, že nielen my učíme deti, ale aj ony nás. To, že mi učíme deti hádzať loptu, variť, upratovať, písať, čítať, počítať je isto chvályhodné, ale deti nás učia omnoho dôležitejším veciam! Napríklad i to, ako byť lepším partnerom.
Tu je niekoľko momentov, ktorými nás naše deti učia byť lepšími ľuďmi, lepšími partnermi:
1.Bozkávajú nás, objímajú a vyznávajú nám lásku kedykoľvek, aj úplne nečakane
Priznajme sa, kedy sme naposledy len tak z ničoho nič, objali a bozkali svojho partnera alebo on nás? V dlhodobých vzťahoch idú takéto bežné maličkosti stranou, ale pre vzťah sú veľmi dôležité. Bez objatí, bozkov a náhodných vyznaní lásky je svet omnoho černejší. Prečo to neskúsiť tak, ako to robia naše deti? Odložme večer smartfón a pripomeňme svojmu partnerovi, ako je pre nás dôležitý.
2.Prejavujú svoje emócie a nepretvarujú sa
Či sú už pozitívne alebo negatívne – deti sú v prejavovaní emócií a pocitov úprimné. To, čo a ako vnímajú dajú rovnako aj najavo. Zatajovať a dusiť v sebe pocity sa učia až neskôr, neraz ich k tomu vedieme aj my sami, v domnienke, že robíme dobre. Isté je, že je dôležité poznať mieru a hranice, kde a ako prejavovať svoje pozitívne a negatívne emócie, najmä negatívne je potrebné kontrolovať. Čo sa však od detí v tomto smere môžeme naučiť?
Je úžasné vidieť dieťa ako veľmi sa teší na nás, keď prichádzame domov alebo poň do škôlky, či školy. Dá to najavo výskaním a inými neraz búrlivými prejavmi radosti. Práve táto spontánnosť nám dospelým chýba – jednoducho kamsi zmizla… Čo takto ukázať svojmu partnerovi, ako veľmi sa tešíme na jeho návrat z práce, či spoločný víkend. Uvoľnime sa a dajme mu najavo úplne spontánne svoje pocity, tak ako to robia naše deti.
3.Dávajú nám drobné darčeky
I keď nemajú peniaze a nevedia s nami narábať, obdarúvajú nás, a to pomerne často. Moja dcéra vo veku od troch do súčasných siedmych rokov mi pripravuje darčeky prakticky stále, minimálne však dvakrát do týždňa vždy od nej niečo dostanem. Je to obrázok, vyrobená miniknižka, a najnovšie kresby s textom – vyznaniami v rôznej podobe. Deti nás obdarúvajú bezpodmienečne, nič za to nechcú a nečakajú. Jednoducho, chcú nás potešiť.
A čo my – rodičia: kedy sme sa nezištne a bezdôvodne obdarovali hoci len maličkou pozornosťou? Jedna ružička, ktorú nám partner venuje vie urobiť toľko radosti! My mu môžeme pripraviť obľúbené jedlo, kúpiť skvelú značku kávy, či kvalitné vínko… Čokoľvek, čo mu povie, že na neho stále myslíme a že si ho vážime.
-sz-
