Na krúžky detí dávame 120 eur ročne, často je ich priveľa

Žiaci majú už od prvého ročníka väčšinou dve mimoškolské aktivity. Krúžky stoja rodičov nemálo peňazí a  ak ich je priveľa, deti oberajú o čas s rodinou, ako aj o nevyhnutnú potrebu občas sa nudiť. Spolu s psychologičkou sme sa pozreli na to, koľko krúžkov je tak akurát.

krúžky detí

? Väčšina detí má dva krúžky už od prvého ročníka, najdrahšie sú v Bratislavskom a najlacnejšie v Žilinskom kraji.

? Deťom do ôsmich rokov by sme medzi ne mali zaradiť aj cudzí jazyk, vtedy sa ho dokážu naučiť najrýchlejšie.

? Výskum ukázal, že kvôli mimoškolským aktivitám prichádzajú školáci domov až večer, čo ich oberá o nevyhnutný čas strávený s rodinou.

Medzi množstvom krúžkov a voľným časom je potrebný prirodzený balans.

Žiaci majú už od prvého ročníka väčšinou dve mimoškolské aktivity. Krúžky stoja rodičov nemálo peňazí a  ak ich je priveľa, deti oberajú o čas s rodinou, ako aj o nevyhnutnú potrebu občas sa nudiť. Spolu s psychologičkou sme sa pozreli na to, koľko krúžkov je tak akurát.

Až 8 z 10 detí na Slovensku navštevuje po škole minimálne jeden záujmový krúžok. V organizovaní času svojim ratolestiam vedú rodičia v  Žilinskom kraji, kde sa mimoškolským aktivitám venuje skoro každé dieťa. Nasleduje Košický, Trenčiansky a Bratislavský kraj. O niečo menší záujem o krúžky (76 %) je v Trnavskom kraji.

Deti ich majú v priemere dva, a to už od 1. ročníka. Tri a viac krúžkov má asi len každý desiaty žiak. Medzi ôsmakmi a deviatakmi je viditeľne nižší záujem o akékoľvek organizované trávenie voľného času.

Prieskum ukázal, že krúžky v školskom klube nás stoja od 10 do 100 eur.

Za aktivity mimo školy rodičia platia v priemere 120 eur ročne. Najviac, až 250 eur, za ne nechávajú v Bratislavskom kraji a najmenej, 75 eur v Žilinskom kraji. K tomu si však musíme prirátať aj náklady na dopravu. Polovica detí sa síce na krúžky premiestňuje po vlastných, ale ostatné na ne zväčša rodičia vozia autom.

Mnohí rozmýšľajú podľa čoho vybrať aktivitu pre svoje dieťa. Psychologička Lenka Uherová radí, aby sme boli ústretoví a nechali ho vyskúšať všetko, čo ho robí šťastným. „Nie je dobré nútiť dieťa do nejakej aktivity len preto, lebo my chceme, aby v nej napredovalo alebo len preto, lebo s ňou už raz začalo a my sme mu predplatili určitý počet hodín.“ Ak chodilo na tanečnú a teraz túži po volejbale, mali by sme mu to umožniť, aj keď z toho, samozrejme, plynú isté následky. „Tie dieťaťu vysvetlíme a časť z nich, v závislosti od veku dieťaťa, prenecháme jemu. Napríklad samo sa pôjde odhlásiť a prihlásiť sa na iný krúžok, zabezpečí si odvoz s kamarátom, poprípade, prispeje na novú aktivitu svojimi našetrenými peniazmi a podobne,“ odporúča psychologička.

Školáci na Slovensku sa zaujímajú najmä o šport. Je to viac ako 40 % detí, pričom v treťom až piatom ročníku sa žiaci športu venujú mierne viac. O polovicu menej detí chodí na výtvarný krúžok, tanec alebo hudobnú. Tieto aktivity sú populárne najmä v nižších ročníkoch, starší školáci si skôr vyberajú cudzie jazyky.

Cudzie jazyky

A práve ku kontaktu s cudzím jazykom by sme deti mali viesť čo najskôr. Najrýchlejšie, najefektívnejšie a s minimálnou záťažou sa ľudský mozog učí jazyky do ôsmich rokov. Po 25. roku života to už ide citeľne ťažšie. „Na to aby sme sa reč rýchlo naučili, musíme v nej myslieť a toto je výhoda detského mozgu, ktorý sa neuveriteľnou rýchlosťou vyvíja práve do ôsmich rokov. Je veľkou výhodou ak dieťa vyrastá v bi – tri alebo viac lingválnom prostredí. Učenie aj viacerých jazykov naraz nie je pre dieťa v tomto veku zaťažujúce, ale stimulujúce. Každopádne, nesmie byť orientované na výkon. Má to byť pre dieťa zábava a radosť, nie spôsob ako potešiť rodiča, zavďačiť sa učiteľovi,“ upozorňuje Lenka Uherová.

Je určite dobré, aby dieťa malo záujmy, aby sa hýbalo, skúšalo nové veci a zažívalo úspechy aj zlyhania. Zároveň však treba myslieť na to, že nesmie byť neustále orientované na výkon a vypĺňanie času. Medzi školskými povinnosťami, krúžkami a neorganizovaným časom treba zachovať prirodzený balans.

Výskumy ukázali, že bežný školák prichádza domov, práve kvôli množstvu mimoškolských aktivít, až okolo ôsmej hodiny večer. Oberá ho to o čas strávený s rodinou, ako aj o možnosť nudiť sa a tým pádom naučiť sa spoľahnúť iba na seba. „Aj sama Maria Montessori vnímala ako dôležité, aby sa dieťa dokázalo aj nudiť. To znamená, vydržalo v pokoji i v čase, ktorý mu neorganizujeme, v priestore bez neustálych podnetov. Keď dieťaťu zaplníme celý deň aktivitami, jeho mozog je tak prestimulovaný, že voľný čas, ktorý si má sám vyplniť, mu spôsobuje úzkosť a nepokoj,“ dodáva psychologička Uherová.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach