Popôrodná depresia: Prečo ju netreba bagatelizovať a čomu nás môže naučiť

Popôrodná depresia nie je nič, čo by sme mohli závidieť, ale ani vopred predpokladať. Nejedna žena podľahne obavám a strachu, ktorým pridáva telesná záťaž a hormonálne zmeny počas tehotenstva, iných sa prejaví po pôrode. Nie je to nič, čo by sme mali bagatelizovať alebo prehliadať, ani sa utešovať, že zajtra bude lepšie. prekonáva ju približne jedna zo siedmych žien.

Popôrodná depresia

Ak náročnú situáciu s novorodeniatkom nezvládame, máme pocit, že sme matkou ani byť nemali, cítime sa zúfalé, je vhodné vyhľadať odborníka a požiadať o pomoc. Vždy je lepšie  pomôcť si, kým a dá, ako riskovať neraz skutočne nebezpečné situácie. Sú známe prípady mamičiek, u ktorých bola popôrodná depresia taká silná, že siahli na život sebe, dokonca i novorodeniatku. Napriek tomu, i taká to negatívne situácia nás môže mnohému naučiť. Čomu?

1. Odsúvanie a nepriznanie si problému je boj proti sebe samej

Ak si nechcete priznať problém a tápete doslova v čiernej diere, ste položená na kolená a nevidíte svetlý moment, stávate sa vlastným nepriateľom sebe samej. Máte krásne dieťa, ale ste vlastne nešťastná. Ak otáľame v takejto situácii vyhľadať pomoc, správane sa nezodpovedne nielen voči sebe, ale aj voči dieťaťu. Ohrozujeme vlastné duševné a fyzické zdravie, manželstvo i zdravie vlastného dieťatka.

2. Byť matkou neznamená zanedbávať samu seba

Mnoho mamičiek nemá čas na seba, ani seba nerieši. Točí sa v jednom kuse len a len okolo vlastného dieťaťa, žije a dýcha doslova preň. O je chyba a cesta k šialenstvu. Veľmi dôležité je, aby sme si našli i čas pre seba, dbali o svoju úpravu a relax. Aby sme sa nevyčleňovali do priateľov a známych, pretože práve oni nám môžu byť oporou a pomôcť redukovať stres. Nebojme sa vyjadriť pred partnerom svoje požiadavky a pocity, požiadať ho o pomoc a aktívnu spoluprácu pri starostlivosti o dieťa. Aspoň raz do týždňa si dohodnime poldňa pre sebe, kedy sa nebudeme musieť starať o bábätko. Vôbec totiž nie je čudné, ak žena, na ktorej visí kompletná starostlivosť, je chronicky nevyspaná a nikdy nemá žiadnu pomoc zo strany partnera, upadne do zlého psychického stavu. Je to skôr úplne prirodzené a pochopiteľné.

3. Starať sa o vlastné potreby nie je sebecké

Ako som spomínala už vyššie, niektoré mamičky absolútne prestanú riešiť seba, svoje potreby a predstavy – venujú sa len a len dieťaťu. Okrem trocha spánku a jedla sa prestanú starať o seba a myslia si, že ak by si utrhli pár minút času pre sebe, bolo by to sebecké. Nie, nie je to sebecké – je to nevyhnutné, aby sme mohli fungovať ďalej.

4. Zaslúžime si lásku a pomoc

Niektoré mamičky odmietajú priznať a liečiť si popôrodnú depresiu z dôvodu, že neveria, že by si zaslúžili pomoc. Naopak, cítia sa vinné, že nie sú stopercentne dokonalé. Pozitívnym faktom je, že deti nepotrebujú dokonalé matky, potrebujú láskavú starostlivosť. Navyše mamička, ktorá prizná, že potrebuje lásku a pomoc a svoj stav rieši dokáže omnoho lepšie zvládnuť i dieťatko. Pre dieťa je najviac, čo môže byť pokoná usmiata mamička, nie ustráchaná vystresovaná a úzkostlivá mama, ktorá o sebe pochybuje. Takéto dieťa spokojné nebude.

-sz-

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach