Nočné mory sú nepríjemné a desivé, bez ohľadu na vek. Dokonca aj deti, ktoré ešte nevideli hororové filmy a nezažili extrémne stresujúce situácie, môžu mať skúsenosti s nočnými morami. Otázka je, ako vysvetliť dieťaťu rozdiel medzi skutočným svetom a fantáziou? Akú mu vysvetliť, že pod jeho posteľou nežije strašidelné monštrum, aby to skutočne zabralo?
Nočné mory majú často za výsledok hodiny plaču dieťaťa, opakovaný strach zaspať a prebudenie celej rodiny v nejednu noc. Pre rodičov sú tieto situácie extrémne úzkostné, pretože nevedia, ako by mohli svojmu dieťaťu pomôcť. Oproti sile jeho fantázie sú jednoducho bezmocní. Našťastie, existuje niekoľko spôsobov, ako si pomôcť v tejto bezradnej situácii.
Nenosme ich do svoje postele
Existuje niekoľko základných trikov, ako predísť opakovaným nočným morám u dieťaťa, omnoho dôležitejšie je však nerobiť chybu, ktorí mnohí robíme: prenášame ich do svojej postele. Veľmi dôležité je vedieť, že deti vo veku od dvoch do štyroch rokov sú špeciálne náchylné na nočné mory. Môžu vzniknúť z bežných obáv a strachov. S pomocou rozvíjajúcej sa fantázie v tomto veku rozkvitnú do veľmi nepríjemných rozmerov.
Čo môže spôsobiť nočné mory detí?
Tých vecí, ale aj druhov rodičovského správania je niekoľko. Najčastejšie ide o:
?počúvanie alebo sledovanie strašidelného príbehu,
?sledovanie televízneho programu, ktorý dieťa rozruší,
?stresy, ktoré prekonáva v bežnom živote – napríklad výučba na toaletu, prechod na veľkú posteľ, či iná zmena v starostlivosti o dieťa,
?prevzatie stresu od rodiča: napríklad prepustenie z práce, rozvod, úmrtie v rodine.
Čo robiť, ak má dieťa nočnú moru?
Snažme sa ho utíšiť na jeho vlastnej posteli. Hladkajme ho, objímme, kým sa neupokojí, ale nikdy ho neprenášajme do vlastnej postele. Ak ho prenesieme, môžeme očakávať, že naše dieťa to bude od nás vyžadovať čoraz častejšie a dokonca si bude nočné mory nakoniec vymýšľať len preto, aby bolo s nami v posteli. Zvrátiť tento zvyk by bolo veľmi náročné.
Spýtajme sa ho na ten sen, ale ak nechce hovoriť, neriešme to ďalej. Žiaľ, najčastejšia reakcia rodičov: „Bol to len sen“ dieťaťu pomôže najmenej. Rozdiely medzi realitou a fantáziou sa však oplatia pripomínať, lebo sa im iba učia.
Najlepšie sa osvedčila pravidelná večerná rutina, vrátane teplého kúpeľa, čítania pokojnej rozprávky alebo príbehu, prípadne môžeme dieťatku spraviť masáž a v miestnosti rozptýliť upokojujúci vanilkový extrakt.
Ak máme podozrenie, že jeho nočné mory sú spôsobené stresom, hovorme s ním o tom čo najviac počas dňa.
-sz-
