Neustále ich popierame!
Podobne ako si väčšina rodičov myslí o svojom dieťati, že je výnimočné a odlišné od ostatných, tak neradi pripúšťame – dokonca ani sami pred sebou – že by naše dieťa mohlo mať nejaké psychické problémy. Ešte horší je fakt, že väčšina rodičov vôbec nevenuje pozornosť prípadným prejavom psychických problémov u detí.
Môjho sa to netýka
Viac ako polovica rodičov sa nikdy s deťmi nerozoráva o úzkostiach, depresiách a podobných stavoch. Prečo? Jednoducho preto, že ani neuvažujú o tom, že ich dieťa by mohlo mať takéto problémy. Mnohokrát stav dieťaťa a jeho príznaky duševnej nepohody prehliadame, pretože nemáme dostatok času byť s deťmi a spozorovať ich, či energie na to, aby sme sa s nimi rozprávali, čo je najmä v období puberty veľmi dôležité. Ak sa aj v spoločnosti hovorí o depresiách a úzkostných poruchách detí, zvyčajne to prejdeme automaticky s vnútornou poznámkou – Môjho sa to netýka.
Liečia sa už i štvorročné
V novom prieskume takmer polovica rodičov uviedla, že podľa nich nie je potrebné s dieťaťom zhovárať sa o psychických problémoch a podobných záležitostiach, pretože duševné zdravie nie je ich problémom. Realita však ukazuje, že čoraz viac detí, a to už od najmladšieho veku – štyroch rokov potrebuje liečbu kvôli celému radu psychických problémov – aj depresií a úzkostných stavov.
Traja z jednej triedy
Podľa najnovších faktov priemerne traja z každej triedy majú problém s duševným zdravím. Znamená to teda, že psychickými problémami trpí jedno z desiatich detí vo veku šesť až osemnásť rokov. Odborníci varujú, že deti sa dostávajú pod čoraz väčší tlak vplyvom sociálnych médií, internetového šikanovania a školských povinností. Problémom je aj priskorá sexualizácia. Počet prípadov detí trpiacich duševnými problémami a poruchami stúpol približne o pätinu za nedávne obdobie. Problémom tiež môže byť stále zlé vnímanie duševných problémov. Len málokto ich berie tak ako fyzické choroby, zvyčajne od človeka, ktorý trpí psychickými poruchami bočia, zosmiešňujú ho, obchádzajú, ignorujú a vylučujú z kolektívu.
Nemusí to byť vidno na prvý pohľad
Väčšina rodičov je dnes natoľko zaneprázdnená, že nemajú čas sa každý deň rozprávať s deťmi o ich problémoch a zážitkoch, navyše deti v období puberty veľmi dobre a rady kamuflujú. Zväčša na to prídeme až neskoro – ako naša čitateľka Kajka: „Chodila som z práce domov neskoro a dcérka už vždy bola zatvorená v izbe pri svojom notebooku, pomaly sa chystala spať. Keď som sa jej niečo občas spýtala, zvyčajne mi len odvrkla. Myslela som si, že je to kvôli únave a toho, ž s ňou mávajú hormóny , tak som to neriešila. Až jedného dňa si ma zavolala jej triedna učiteľka – Olina bola vtedy tretiačka na strednej, aby som rýchlo prišla, že moju dcéru našli zamknutú na toalete s podrezanými žilami. Našťastie našli ju ešte včas a ihneď zavolali rýchlu pomoc, inak by vykrvácala. Až potom som si uvedomila, že Olinka trpela ťažkými úzkosťami, s ktorými sama bojovať nevládala a voči mne zrejme stratila dôveru, preto sa mi nezverovala.“
Kajke a jej dcére Olinke, ktorá absolvovala liečbu na psychiatrii veľmi pomohla psychoterapia, ktorá odstránila z ich vzťahu veľkú časť nedôvery a napätia. Napriek tomu, že Olina je stále na antidepresívach, už sa jej podarilo vrátiť späť do behu života a s matkou sú dnes dobrými kamarátkami.
-sz-
