Ukážme im, že sa vieme ovládať!
Každý vzťah je vytvorený dvoma alebo viacerými individualitami. Je zákonité, že sa vyskytnú situácie, v rámci ktorých dôjde ku konfliktu, rozdielnym názorom alebo postojom. Svoju osobnosť si uvedomujú deti po prvýkrát veľmi intenzívne vo veku okolo 3-4 rokov, kedy sme mnohí svedkami viac či menej búrlivého obdobia vzdoru. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa psychika dieťaťa vyvíja, preto je veľmi dôležité naučiť dieťa zvládať svoje emócie. Nenaučíme ho to, ak nebudeme sami dobrým príkladom.
Spory medzi rodičmi a deťmi vždy boli i budú
Podstatné je vedieť ich riešiť a riešiť ich spoločne. Absolútne zlým riešením sú výbuchy hnevu, zlosti, krik, či dokonca fyzické tresty. Nielen že nikam nevedú, ale takto vlastne ukazuje dieťaťu nesprávny model správania, ktorý ono zase prenesie na svoje okolie. Tu je niekoľko jednoduchých krokov, na ktoré by sme mali vždy, keď nastane konfliktná situácia myslieť:
1.Nereagujme hneď, dajme si pauzu
Mnohí rodičia robia chybu v tom, že keď nastane konfliktná situácia alebo sa dozvedia niečo zlé o svojom dieťati, reagujú hneď. Sú to škodlivé emócie, ktoré problém neriešia, ale vyvolajú nadmerný stres. Preto, keď sa dostaneme do takejto situácie, dajme si krátku pauzu – mne osobne najlepšie pomáha, keď odídem od zdroja problému do vedľajšej izby, či na chvíľu von, nadýcham sa, upokojím a triezvo situáciu vyhodnotím. Vrátim sa späť, keď už nával zlosti, smútku či iných negatívnych emócií prehrmel a ideme problém riešiť. Toto „schladenie“ je veľmi dôležité a dáva nám šancu racionálne reagovať, nie pod vplyvom hnevu a rozhorčenia.
2.Pozrime sa na problém z druhej strany
Nech sme rodičia, nech sme akokoľvek skúsení, múdri, šikovní, či tvrdohlaví, naučme sa pri každom probléme a hádke s dieťaťom pozrieť na veci aj z jeho strany. Skúsme sa do neho vcítiť a vidieť situáciu jeho očami, vnímať ju cez jeho srdiečko. Naučme sa neútočiť, ale chápať. Následne mu môžeme vysvetliť pohľad z našej strany a objasniť podstatu problému. Tak najľahšie nájdeme spoločne cestu k jeho riešeniu. Ak vnímame dieťa iba ako robota, ktorý nám večne odvráva a chce spôsobiť problémy, nevyriešime nič, naopak situácie sa stanú čoraz horšie zvládnuteľnými.
3.Vypočujme ho
Ak nastane nejaký problém, dieťa urobí niečo, čo považujeme za zlé, nevhodné, hlúpe, zrejme existuje dôvod, prečo takto zareagovalo. Dôležité je, aby sme mali prehľad o tom, čo naše dieťa prežíva, a kým sa stretáva, čo rieši. Zistime, čo sa za problémom, ktorý spôsobilo alebo za konfliktom, ktorý vyvolalo skutočne skrýva. Aj zlé správanie voči nám rodičom, hádky s nami, vyvolávanie konfliktných situácii, rebelstvo môžu vyplývať z niečoho, čo ho ťaží a čo zažilo vo svojom bezprostrednom prostredí, o ktorom možno ani nemáme poňatia alebo dostatok informácií.
Nechajme si teda vysvetliť jeho situáciu a skutočne aktívne ho vnímajme. Počúvajme aj to, čo hovorí medzi riadkami a pýtajme sa na všetko, čo nám nie je jasné. Samozrejme, na to, aby dieťa s nami spolupracovalo, špeciálne, ak ide o adolescenta, je nevyhnutná vzájomná dôvera. Tú nevybudujeme za deň. Ak sme na nej pracovali od raného detstva, máme najlepšiu šancu na zvládnutie aj tých najväčších nezhôd.
4.Naučme seba i dieťa robiť kompromisy
Je to veľmi potrebná zručnosť pre celý ďalší život. Nájsť zlatú strednú cestu pomôže vyriešiť mnohé konflikty a nikomu neublíži. Ide o zmier, ktorý môžu dosiahnuť dve osoby s rozdielnym názorom, a pritom ani jedna nebude nespokojná. Popracujem spolu s dieťaťom na hľadaní kompromisov, vždy, ak je to len trošku možné. Nie je to prispôsobovanie sa dieťaťu ako niektorí tvrdia, je to jeden z dôležitých momentov výchovy, ktorým dieťa učíme riešiť konflikty racionálne.
-sz-
