Disponujete zázračnou silou dotyku?
Ak ste v detstve zažili málo upokojujúcich rodičovských pohladení, rátajte s tým, že aj v dospelosti táto skutočnosť ovplyvní váš vzťah k okoliu. Títo ľudia bývajú nedôverčiví, napätí, často trpia poruchami spánku a pocitom, že sú odkázaní veriť iba vo vlastné schopnosti. Neradi sa otvárajú druhým ľuďom, je im nepríjemná dôverná blízkosť iných. Odťahujú sa pri tesnom kontakte, dokonca im nabiehajú zimomriavky pri predstave mimovoľného dotyku s nimi.
Existuje aj opačný extrém: nepríjemná prílišná blízkosť pri rozhovore (odstup menší ako 50 cm), neustále potľapkávanie po pleciach, pach ústnej dutiny pri dôvernom nakláňaní sa… Pramení to z túžby po reálnom kamarátstve, potrebe oprieť sa o niekoho a získať ho na svoju stranu. Aj vy znervózniete pri podobných prejavoch niektorého z vašich „nalepujúcich sa“ známych? Je to komunikačný handicap, ktorý si samotní aktéri ani neuvedomujú. Paradoxne – aj oni vraj v detstve (podľa psychológov) zažili nedostatok materinských dotykov. Nepokojných, uzavretých jedincov, ktorí sa ťažko včleňujú do tímu, majú často na svedomí rodičia. Z tohto dôvodu – aj keď je času čoraz menej – nezabúdajme pri dieťati na pokojný tón reči a dotyky. Zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu pri jeho zdravom vývine.
Netreba zdôrazňovať, ako dotyky liečia – to vie každý rodič. Poudierané koleno či ruka drobčeka skutočne prestanú bolieť pod vplyvom hladkania a fúkania. Táto uvoľňujúca psychologická taktika väčšinou zaberie. Neexistuje kvalitnejšia terapeutická metóda ako je utišujúca sila maminho pohladenia. Aj keď neskôr spurné a vzdorovité teenagerské reakcie na prejavy rodičovskej lásky hovoria o opaku, podvedomé dotyky zostanú uložené v ich srdci a v ich konaní navždy. Z týchto ľudí vyrastú vraj ohľaduplní milenci a dobrí rodičia. Pohľad na spokojne zaspávajúceho človiečika so šťastným úsmevom a jeho pritúlenie, sú výnimočné chvíle, ktoré netrvajú večne. Cítite postupné uvoľňovanie svalstva, aj to, ako prestávajú šibalské očká behať po miestnosti. Zrak zaspávajúceho dieťaťa je ustálený a pokojný… a takto sa má vždy(!) zaspávať. Žiaľ, niekde sa chvíle pred spaním riešia plačom, krikom, tresknutím dverí a zhasnutím svetla. Vraj takto si zvykne nevyrušovať po nociach a nebude rozmaznané… Namiesto pohladkania? Ráno sa zaručene zobudí s červenými „štípajúcimi“ očami, bolesťami hlavy a s pocitom krivdy – ako pamiatky na večerné chvíle s plačom.
Pohladenia odbúravajú stres, bolesti a prehlbujú väzby medzi rodičom a dieťaťom. Opatrné krúženie dlaňou po brušku zlepšuje trávenie, pri bolestiach bruška uvoľňuje zastavené vetry, na ktoré častejšie trpia batoľatá, najmä chlapčenského pohlavia. Hladkanie zátylku, spánkov, čela a očí dokáže utíšiť aj zarytých nespavcov. Nevynechajte upokojujúce vety, príbehy, rozprávku a prípadne aj melódiu. Ľahké masáže chrbátika a nôh odstránia bolesť po tréningu budúcich športovcov. Počas ochorenia dýchacích ciest zaberajú teplé mentolové masáže hrudníka. Pozor musíme dávať pri niektorých ochoreniach, napríklad pri uzlinách na krku a pri ušiach, prípadne vysokých teplotách, pri zvýšenom tlaku – masírovanie v takom prípade vynechajte.
Na záver:
Keď pohladení býva čoraz menej, slová ich nenahradia. Vyprchávajú s nimi aj city. Pohladenia nám po celý život prinášajú úľavu, pocity šťastia, lásky a spolupatričnosti. Neuveriteľne prahnú po nich aj starí rodičia – i keď to málokedy dávajú najavo. Pohladenie by malo sprevádzať všetkých chorých. Je pravdepodobne obrovskou úľavou, keď je pohladenie to posledné, čo človek pocíti pred tým, než navždy zavrie oči…
-mt-
