Znaky, že naše dieťa je šikanátor

Ako zistíme, či naše dieťa šikanuje iné?

Žiaden rodič si nechce priznať, že by jeho dieťa mohlo robiť zle iným. Šikanovanie je, žiaľ, stále veľmi častým javom v našich školách a neraz začína už v škôlkach. Navyše, žiadne dieťa nie jedokonalé a musíme s tým jednoducho rátať, že ani to naše. Ako zistíme, že naše dieťa by mohlo šikanovať iné deti?

Okrem množiacich sa sťažností zo strany školy, či mamičiek spolužiakov existuje zopár hlavných čŕt, ktoré môžu upozorniť na fakt, že naše dieťa v kolektíve funguje ako šikanátor. Tu sú:

Nemá dostatok empatie voči iným

Deti, ktoré ubližujú iným zvyčajne nemajú dostatok empatie voči okoliu. Zaujímajú sa len o seba a nevedia sa vžiť do pocitoviných detí a ľudí. Nevedia niesť zodpovednosť za svoje činy, ani ju necítia a často hádžu vinu na iných.

Je posadnuté vodcovstvom v kolektíve

Veľmi dobre si uvedomuje spoločenskú hierarchiu a robí všetko pre to, aby bolo kráľom kolektívu. Upozorňuje na seba, správa sa arogantne voči slabším, je posadnuté svojim imidžom a trávi veľa času úvahami nad tým, ako ho vnímajú iní. Žiaľ, takéto deti často v bojio svoju pozíciu používajú aroganciu, ale aj násilie.

Má skúsenosti s násilím alebo šikanovaním

Deti, ktoré majú skúsenosti s násilím či šikanovaním – doma, v škôlke, škole, stali sa obeťou alebo sa stretli s nespravodlivosťou, videli agresívne správanie dospelých, môžu zvoliť násilie ako spôsob riešenia situácie. Nemusí to byť ich zámer, ale jednoducho videli takýto model, tak ho opakujú.

Uráža a podhodnocuje iné deti 

Dieťa, ktoré hovorí o ostatných deťoch posmešne, urážlivo, osočuje ich, vysmieva sa im môže byť veľmi ľahko šikanátorom. Paradoxne takéto nastavenie voči okoliu môže byť výsledkom nedostatočného sebavedomia, či strachu. Je to svojím spôsobom prosba o pomoc.

Má opakované problémy so správaním

Nedokáže ovládať svoje emócie, má opakované problémy so správaním, na ktoré nás upozornili aj učitelia či vychovávatelia. Impulzívne správanie vedie k tomu, že sa takéto dieťa môže ľahko stať aj šikanátorom.

Dôležité je, aby sme nebojovali proti týmto faktom, ale pomohli dieťaťu – ak to nevieme sami, obráťme sa na pomoc psychológa.

-sz-

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach