Deti sú naša radosť a vždy sa pre ne snažíme urobiť to, čo im vidíme na očiach. Výnimkou nie je ani zimné obdobie, počas ktorého sa radi šantia na snehu. Raz však príde deň, kedy sa ťahajúc sánky zamyslíte, či už toho sánkovania alebo bobovania nebolo dosť a nenastal čas ich konečne postaviť na lyže. Kedy je to však najvhodnejšie ako pri tom postupovať?
U malých detí je najvhodnejší čas na výcvik obdobie okolo 5. roku života. Dieťa sa už vie o seba v základných veciach postarať, má rozvinutú základnú motoriku a hlavne dlhšie udrží pozornosť. „Na svahu sa s ním dá bez problémov pôsobiť v kuse dve hodiny. Ak to deti zvládajú, je možné prejsť na celodenný program dve hodiny výučby dopoludnia, následne hodina prestávka na občerstvenie a zohriatie a po poludní absolvuje ešte dve hodiny na svahu.
Školopovinné deti sú už v podstate bez problémov zrelé na takéto celodenné lekcie,“ približuje priebeh výučby lyžovania inštruktor Peter Köteleš. Počas svojej praxe sa stretol aj s prípadom, kedy mu zverili trojročné dieťa, kde však bol potrebný servis rodičov a výcvik u takýchto detí prebieha skôr formou hry v ktorej sa ukrývajú základy pohybu na lyžiach ako výučby samotnej. Štandardne už po troch dňoch (12 vyučovacích hodín) si môžu rodičia na kameru natočiť prvú samostatnú jazdu svojho dieťaťa oblúkmi dole svahom.
Zvoliť lyžiarsku školu, inštruktora alebo to skúsiť sám?
Ak nie ste vyslovene dobrý lyžiar, neučte dieťa sami lyžovať, aby dieťa nenachytalo dopredu zlozvyky o ktorých ani rodič netuší, že zlozvykmi sú, radí Köteleš a dodáva, že nie je nič ťažšie ako odnaučiť nováčika od vžitých zlozvykov.
V prípade lyžiarskej škôlky sa základný výcvik realizuje skôr skupinovo a vo vyhradenom priestore. Dobrá lyžiarska škôlka by mala mať ohradený areál so svahom s miernym sklonom a bezpečným dojazdom, vlastné dopravné zariadenie (minivlek alebo gumový pás), vlastných zaškolených inštruktorov, materiálové zabezpečenie a tiež vykúrenú miestnosť na prezúvanie sa.
Ak si objednáte inštruktora, máte istotu, že po celý čas sa venuje iba Vám alebo Vášmu dieťaťu. Vyberajte si však iba takého, ktorý má na túto činnosť licenciu (preukaz s fotografiou), ktorá garantuje jeho odbornú zdatnosť. Pri začínajúcich lyžiaroch nebudete potrebovať lístok na vlek, v tomto prípade bude vlekom samotný inštruktor. Kvalitný inštruktor Vám ponúkne napríklad aj reflexnú vestu na zjazdovku.
Motivácia je dôležitá
Ešte predtým, ako sa dieťa prvý raz postaví na lyže, malo by si vypestovať pozitívny vzťah k snehu. Ideálne sú hry – klasické stavanie snehuliaka, sánkovanie, guľovanie, šmýkanie sa na ľade. Dieťa získa radosť s kontaktu so snehom, s pohybu na snehu, rovnováhu na klzkom povrchu, otuží sa a zvykne si byť v zime na vzduchu.
Silnou motiváciou pre dieťa je dôvera. Najlepší spôsob je nechať dieťa inštruktorovi a odísť. Väčšina detí má pred cudzím človekom rešpekt a prirodzene sa začne podriaďovať jeho pokynom. Ideálne je keď sa vzťah nadriadený – podriadený postupne zmení na vzťah kamarát – kamarát. „Vedy sa s dieťaťom naozaj pracuje najlepšie, rodičom často len zamáva, ak zbadá, že ho tajne pozorujú niekde spoza kríčka a plne sa venuje len lyžovaniu,“ približuje praktické skúsenosti Peter Köteleš.
Ak sa rozhodnete učiť partnera alebo vlastné dieťa sami, nikdy pritom nestrácajte trpezlivosť. Najväčšou chybou je tlačiť na zverenca, nie raz zvýšiť hlas alebo dokonca kričať. Dieťa je potom demotivované, odradené a trucuje. Hlavným krédom pri výučbe lyžovania, hlavne u detí, je ZAUJAŤ – ZABAVIŤ – NEODRADIŤ. „Ak vidím, že dieťa už nedrží pozornosť a začína mu byť zima, dáme si prestávku na čaj, rozpneme lyžiarky, pošmýkame sa na snehu. Dieťa musí mať z toho, čo robí, radosť,“ tvrdí lyžiarsky inštruktor.
Vlastná výstroj alebo požičaná
U detí, ktorých rodičia nie sú vyslovene lyžiari a trávia v zime 15 víkendov na svahu, je lepšie si na úvod výstroj požičať. Dostanete výstroj presne na mieru a lyže sú na jazdu pripravené servisným technikom – ošetrená sklznica a nastavená vypínacia sila viazania presne na Vás. Vo veľkých lyžiarskych strediskách nájdete požičovne lyžiarskej výstroje v bezprostrednej blízkosti svahov alebo hotelov.
Pri častejšom lyžovaní je ideálne mať vlastnú kvalitnú lyžiarsku výstroj. Pri lyžiarskej výstroji hovoríme o lyžiach s bezpečnostným viazaním, lyžiarskych topánkach, paliciach, oblečení, doplnkoch a bezpečnostných doplnkoch. Lyžiarske topánkach pre začiatočníkov postačujú 2 až 3 klipsňové, flex index lyžiarky (FD – tvrdosť) do 60, u pokročilejších 4-klipsňové s FD do 90.
Viazanie zabezpečujúce pevné spojenie topánky s lyžou musí byť pri preťažení vypínateľné. Tu stačí dať pozor, aby ste dieťaťu nekúpili viazanie pre dospelého s oveľa vyššími vypínacími silami a naopak. Dnes je už štandardom predávať viazanie spolu s lyžami. Pri lyžiach je rozhodujúca hlavne dĺžka lyže, polomer vykrojenia (aký veľký oblúk ňou budete robiť – označenie R) a šírka lyže pod topánkou.
Vždy si treba nechať vysvetliť detaily okolo konkrétnej lyže predavačom alebo sa poradiť s vašim inštruktorom. Pri začínajúcich lyžiaroch by dĺžka lyže určite nemala presahovať ich výšku. Ďalšími súčasťami výstroje sú lyžiarske okuliare, lyžiarska prilba a nepremokavé teplé oblečenie a rukavice.
V prípade dospelých začínajúcich lyžiarov je voľba jasná – vlastná výstroj. Dobre kúpené lyžiarky sú prakticky nezničiteľné, lyže u vyslovene rekreačných a začínajúcich lyžiarov v podstate tiež (s výnimkou jazdenia na lyžiach priamo na hotel po posypanej ceste). Z dlhodobejšieho hľadiska tak nielen ušetríte, ale máte výstroj prispôsobenú práve Vám. Týka sa to najmä nových lyžiarok, ktoré sa vyformujú práve na Vašu nohu.
