Premúdrené rady to nie sú!
Tehotenstvo nie je žiadna hračka – vieme to všetky, ktoré sme si tým a možno aj neraz prešli. Okolie, ktoré nemá skúsenosti s týmto stavom neraz nevie podporiť tehotnú, nevie, ako jej má psychicky či fyzicky pomôcť, ako sa k nej správať. Žiaľ, často sme terčom nie najlepších situácií a nejde len o to, že nám nikto neuvoľní miesto na sedenie. Opýtali sme sa našich čitateliek, čo vám chýbalo počas tehotenstva? Čo by ste od svojho okolia potrebovali počuť?
Slová podpory, nie výsmechu
Erika, 27 rokov: – Najmä by som už nikdy nechcela počuť to všetko, čo som si musela vypočuť počas prvého tehotenstva. Premúdrené rady od kamarátok a známych, ktoré nemali deti, narážky na to, že som málo pribrala a mám malé brucho, že dieťa bude asi nedonosené a podobne. Je to veľmi náročné a veľmi to bolelo. Som rada, že aspoň moji najbližší mi pomáhali ako mohli – najmä psychicky, pretože niektoré momenty boli veľmi náročné. Pociťovala som nepríjemné zmeny nálad a pred i po pôrode som mala depresívne stavy, že to nezvládnem. Keď sa vám ešte v tejto situácii začne niekto vysmievať, nie je to ľahké zvládať…
Viac o dojčení
Zuzka, 32 rokov: – O tehotenstve som toho vedela pred pôrodom veľa, stále do mňa kamarátky hustili dôležité informácie, čo nemám a čo mám a tak, ale ani mama, ani lekárka mi nepovedala dosť informácií o dojčení. Prakticky som do toho vkĺzla úplne nepripravená. Ja viem, chyba bola aj vo mne, mala som sa o to viac zaujímať, ja som však bola natoľko zameraná na tehotenstvo ako také a pôrod, že som ďalej nevidela. Našťastie už je všetko v poriadku, ale prvé týždne po pôrode boli horor. Nebola som pripravená na to, že dojčenie je ťažké – všade sa opisuje ako prirodzená bežná prospešná záležitosť. O to, že s ním môžu byť problémy, že to bolí a nie málo na začiatku, som nevedela.
O čomkoľvek inom, ako o mojom brušku
Simona, 35 rokov: – Keď som bola v piatom mesiaci a bruško už bolo na mne poriadne vidieť, neznášala som chodiť von. Každý jeden „výlet“ von – či som už šla do práce, obchodu alebo len vyniesť smeti, pre mňa znamenal milión otázok okolia smerujúcich na moje bruško. Nenávidím to ustavičné vypytovanie, v koľkom som týždni, či už máme meno, či to bude chlapček alebo dievčatko. Po dvoch potratoch som mala sama veľké obavy a vôbec som nemala chuť odpovedať aj neznámym ľuďom na pre mňa úplne intímne otázky.
Ponúknutú pomoc
Lenka, 29 rokov: – Bolo úžasné celé tehotenstvo počúvať, ako ma všetci naokolo podporujú, držia palce a podobne, ale keď som došla z pôrodnice domov, nenašla sa jediná kamarátka, či známa, ktorá by sa ma opýtala, či niečo nepotrebujem alebo by mi ponúkla pomoc s dieťatkom, pritom mnohé sú matkami a vedia, že som nemala ešte skúsenosti. Stačila malá pomoc, aby som sa vôbec mohla aspoň trochu najesť alebo si upratať. A to mi ešte niektoré kamarátky začali vyčítať, že na nich kašlem a neviem si nájsť čas…
-sz-
