Nielen stav budúcej mamičky, ale aj otca ovplyvňuje plod
O tom, že nielen fyzický, ale aj psychický stav tehotnej ženy ovplyvňuje zdravie jej nenarodeného dieťatka vieme už dávno. Avšak môže aj stav otca a jeho stres vplývať na plod? Výsledky štúdie, uverejnenej v odbornom magazíne Biological Psychiatry, tvrdia: „Áno, ale je to komplikované“. Samozrejme, otcovo duševné rozpoloženie, otcovský stres, vplýva nepriamo aj na budúcu mamičku, takže nie je to až taká novinka, avšak ukázali sa aj iné súvislosti.
Tri faktory
Riziko vzniku depresie, ktoré sa výrazne zvyšuje vystavením chronickému stresu, je ovplyvnené dvoma vecami: prostredím, v akom sa pohybujeme a genetikou. Na genetike síce nič nezmeníme, ale prostredie ovplyvniť môžeme. Súhra týchto dvoch faktorov je pomerne zložitá a v skutočnosti tu figuruje ešte aj tretí faktor, o ktorom väčšina z nás nevie nič – epigenetika. Epigenetika je veda o zmenách v génovej expresii, ktoré nie sú spôsobené zmenami v DNA. Tieto mechanizmy boli prednedávnom predmetom výskumu medzigeneračnej náchylnosti na stres.
Zložitá súhra
Dedičnosť je komplexná. Všetci vieme, že mamičky a oteckovia majú obrovský vplyv na svoje deti, ale táto štúdia podľa Dr. Johna Krystala, editora spomínaného odborného magazínu, ukazuje, aký zložitý vzťah existuje medzi genetikou, epigenetikou a životným prostredím s ohľadom na dedičstvo významných rysov správania.
Otec a nenarodené dieťa
Väčšina doterajších vedeckých prác sa zameriavala na vplyv matiek na dieťa. V tejto novej fascinujúcej štúdii vedci skúmali otcovský stres a otcovský vplyv na ešte nenarodené dieťa a zistili, že u myších samcov, ktorí boli vystavení chronickému stresu, prešli tieto negatívne vplyvy aj na potomstvo. Ich mužské i ženské potomstvo malo väčšie depresie a výraznejšie úzkostné správanie, avšak vplyvy otcovského stresu boli silnejšie u detí mužského pohlavia.
Zmeny spôsobené správaním
Dôležité je, že tieto zmeny v správaní sú prítomné len u potomkov splodených prirodzenou cestou – nie u tých, ktorí boli počatí umelým oplodnením. To je zaujímavý zvrat, ktorý naznačuje, že väčšina stresom spôsobenej zraniteľnosti je prenášaná na ďalšie generácie, najmä behaviorálne (správaním) a nie epigeneticky.
Provokatívne tvrdenie
Táto štúdia na zvieratách je mimoriadne dôležitá a podľa vedcov im pomôže špecifikovať štúdiu, ktorú budú čoskoro realizovať na ľuďoch. Hlavný autor štúdie Dr. Eric Nestler z Mount Sinai School of Medicine v New Yorku k výsledkom štúdie dopĺňa: „Tieto výsledky na myšiach zvýšili pravdepodobnosť, že časť individuálneho rizika klinických depresií, úzkostí alebo iných súvisiacich porúch sa dá určiť z vystavenia jeho otca stresu. Je to provokatívne tvrdenie, ktoré teraz vyžaduje priamu štúdiu na ľuďoch.“
-sz-
