S dieťaťom k psychológovi? Čudné, alebo bežná vec?
Návštevu psychológa ešte aj dnes považujú mnohí ľudia za veľmi špecifickú záležitosť, ktorej je čo najlepšie vyhnúť sa. Žiaľ, mnohé problémy detí sú takto zbytočne odďaľované a neriešené, nabaľujú na seba ešte viac, a pritom, keby sa včas riešili práve v spolupráci so psychológom, by také nemuseli byť, respektíve by nemuseli byť vôbec. Kedy je teda vhodné s dieťaťom skutočne navštíviť psychológa?
Prvé možné znaky
Ako matka, respektíve otec, si najlepšie všimnete výrazné zmeny správania u detí. Časté zmeny nálad, zvýšená nervozita, prehnaná vzdorovitosť, nesústredenosť, neochota spolupracovať, uzavretosť, nespavosť, odmietanie stravy, pomočovanie – to všetko môžu byť náznaky hovoriace o tom, že vaše dieťa má problém. Mnohé z týchto problémov sa ukážu vo veku dieťaťa do päť rokov, vrátane. Piaty rok veku dieťaťa je považovaný za míľnik, pokiaľ ide o duševný rozvoj, a preto mnohí odborníci v prípade podozrenia navrhujú vyšetrenie odborníkom práve v tomto veku, ak doposiaľ nebolo potrebné alebo iniciované.
Hyperkinetické poruchy
V detstve začínajú aj takzvané hyperkinetické poruchy, ktoré sa prejavujú napríklad neschopnosťou pokračovať v práci do konca, neorganizovanou aktivitou. Takéto deti bývajú často veľmi impulzívne a neraz úmyselne vzdorovité. Ostatné deti ich zväčša nemajú radi, a tak bývajú vylúčené z kolektívu, čo sa odráža na zhoršovaní ich psychického stavu. Takéto deti majú často oneskorenie vo vývine motoriky a reči. Ďalšími komplikáciami sú napríklad asociálne správanie a nízke sebavedomie.
Poruchy správania
Ďalšou, žiaľ, veľkou skupinou psychických problémov detí sú poruchy správania. O týchto poruchách hovoríme vtedy, ak sa asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie dieťaťa neustále opakuje. Trvá dlhšie ako klasické detské vzdorovité obdobie, alebo puberta u mládeže. Takéto deti sa často zúčastňujú škodlivých aktivít, ako sú záškoláctvo, krádeže, podpaľačstvo, opakované klamárstvo a podobne. Špeciálnu skupinu tvoria zmiešané poruchy správania a emočné poruchy, ktoré predstavujú kombináciu pretrvávajúceho agresívneho a asociálneho správania s príznakmi úzkosti alebo depresie. V detskom období často začínajú aj emočné poruchy, ku ktorým napríklad patrí úzkosť z odlúčenia, fóbická úzkostná porucha. Patrí sem však aj nezdravá súrodenecká rivalita.
Poruchy sociálneho fungovania a tiky
V detstve môžu vzniknúť aj prejavy poruchy sociálneho fungovania. Ide o deti, ktoré nedokážu fungovať v kolektíve, sú utiahnuté, odmietajú rozprávať, a podobne. Špeciálnou kategóriou sú tikové poruchy. Ak si všimnete, že vaše dieťa má nejaký mimovoľný, rýchly a opakovaný motorický pohyb, je časť navštíviť odborníka. Ide o rôzne grimasy, mykanie hlavou, krčenie plecami a sú spôsobené stresom. Existujú aj hlasové tiky, napríklad oddŕhanie, syčanie, smrkanie.
Od pomočovania po sebapoškodzovanie
Rovnako aj mimovoľné pomočovanie nenormálne vzhľadom na vek dieťaťa môže byť, a často aj je, psychickým problémom. Už u malých dojčiat sa môže vyskytnúť porucha príjmu potravy. Špecialitkou je konzumovanie nejedlých predmetov – pretrvávajúce, teda nepatrí sem ochutnávanie jednotlivých predmetov, čo robí takmer každé dieťa v istom veku. Psychické problémy odzrkadľuje aj zajakávanie alebo priveľmi rýchla reč, či prehĺtanie koncových hlások. Závažný je problém sebapoškodzovania dieťaťa.
Radšej sa poraďte
Ak ste si na vašom dieťati všimli správanie, ktoré by mohlo odkazovať na niektoré z uvedených problémov, neváhajte kontaktovať psychológa, samozrejme, detského. Okrem psychológov súkromných, kde za sedenie platíte, ešte stále existujú v psychologických centrách aj „štátni“. Rovnako, ak neviete, či vaše dieťa prechádza obdobím vzdoru alebo môže ísť o prejavy nejakej poruchy, prípadne, ak priveľmi intenzívne prežíva emócie, radšej sa obráťte na odborníka.
-sz-
