Hry pre deti? Nikdy ich nie je dosť!
Keď je vonku chladno a sychravo, možno sa zahrať napríklad hru na farby. V prípade, že je vonku pekne, vyberme sa do prírody a zahrajme si niektorú z hier, ktoré deti určite pobavia…
Hra na farby
Hráči sedia v kruhu, jeden z nich povie akúkoľvek farbu a na niekoho ukáže. Ten musí čo najrýchlejšie povedať predmet, pre ktorý je táto farba typická a zároveň povedať ďalšiu farbu a ukázať na ďalšieho hráča. Kto nevie, alebo reaguje pomaly, vypadáva.
Bociany a žaby
Hráči sa rozdelia na dve skupiny: v jednej sú bociany, v druhej žaby. Bociany stoja na jednej nohe a druhú si pridŕžajú rukou, žaby skáču po štyroch. Určí sa čas a priestor, v ktorom sa žaby skákaním po štyroch snažia uniknúť bocianom a bociany poskakujúc na jednej nohe sa ich zasa usilujú pochytať čo najviac. Po uplynutí dohodnutého času sa skupiny vymenia. Vyhráva tá skupina detí, ktorá pochytala najviac žiab.
Krotenie koní
Súťažiaci sa rozdelia do dvojíc. Prvý z dvojice predstavujúci koňa sa predkloní a oprie si ruky o kolená. Druhý z dvojice – jazdec vyskočí na jeho chrbát, rukami sa opiera o jeho ramená a chodidlá si za jeho chrbtom pritlačí k sebe. Kôň sa poskakovaním snaží jazdca zo seba čo najrýchlejšie zhodiť, musí mať však stále ruky na kolenách. Vedúci hry stopuje, ako dlho sa jazdec udrží na koni. Role jazdcov a koní sa striedajú. Vyhráva ten, kto sa udržal na koni najdlhšie.
Hra na obliekanie
Hráči sa rozdelia do skupín a na spoločnú kopu vzdialenú od nich 20 – 40 metrov si odložia niektoré časti odevu. Dopredu sa dohodne, koľko a aké časti. (košele, bundy, nohavice, tenisky a pod.) Na znamenie vybehne z každej skupiny prvý hráč a snaží sa čo najrýchlejšie nájsť v kope svoje veci, obliecť si ich a dobehnúť späť ku svojej skupine. Takto sa postupne vystriedajú všetci členovia skupiny. Vyhráva najrýchlejšie družstvo.
Kohútie zápasy
Súťažia vždy dvojice hráčov. Každý z dvojice poskakuje na jednej nohe a druhú má voľne pokrčenú v kolene. Ruky má zložené za chrbtom. Zápasiaci hráči poskakujúc usilujú sa ramenami alebo hrudníkom vychýliť súpera z rovnováhy. Nesmú pritom použiť ruky ani nohy. Prehráva ten, kto položí zdvihnuté chodidlo na zem.
Slepcova farma
Hrá sa na lúke, ale môže to byť aj ihrisko či iný väčší priestor. Jeden z hráčov je slepý farmár, ostatní predstavujú ľubovoľné domáce zvieratá. Zvieratá pobehujú po celom priestore a hráč – farmár so zaviazanými očami sa ich snaží chytiť. Ak sa mu to podarí, povie: „Zviera ozvi sa!“. Chytený hráč nesmie nič povedať, iba vydávať zvuky napodobujúce hlas zvoleného zvieraťa. Farmár musí podľa tohto zvuku rozpoznať kto to je a nahlas vysloviť jeho meno. ( Nie druh zvieraťa, ale meno hráča). Ak sa mu to podarí, farmárom sa stáva poznaný hráč.
Martina Hanzelová
