Bojí sa rozprávať, alebo sa nevie dobre vyjadrovať?
Možno neviete, že rečové schopnosti detí ovplyvňuje aj spôsob, ako sa s nimi rozprávame už v období, keď začínajú hovoriť.
Nekomolíme slová
Aj s maličkými deťmi hovoríme vždy normálnou rečou, nepoužívame skomolené alebo maznavé slová. Dieťaťa sa rýchlejšie naučí hovoriť, ak každú vec od začiatku pomenujeme správnym slovom. Hovoríme auto a nie tu-tú či brm- brm, lampa a nie žiža, jesť a nie ham – ham. Tvoríme krátke vety s jednoduchými slovami. Tak dieťa najlepšie porozumie a súčasne si rozširuje slovnú zásobu.
Rozprávame sa deťmi
Aj keď je to často únavné, treba dať deťom odpoveď na každú zvedavú otázku. Dieťa musí cítiť, že nás zaujíma všetko, čo nám hovorí a svojím rozprávaním si získava našu pozornosť. Tým ho zároveň povzbudíme, aby hovorilo čo najviac. Čím viac bude hovoriť, tým bude výrečnejšie.
Neupozorňujeme na chyby
Ak dieťa zle vyslovuje slová, hlásky, alebo nesprávne tvorí vety, nekritizujeme ho, lebo kritikou dosiahnete nanajvýš to, že dieťa začne mať komplexy a bude sa báť niečo spontánne povedať. Nesprávne vety opravujeme ozvenou, nesprávne slovo či vetu zopakujeme správne, bez toho, aby sme to nejako komentovali. Odborníci tvrdia, že až 85 % detí medzi tretím a piatym rokom sa občas zajakáva. Je to normálne, pretože v tomto období ešte myslenie a reč nie sú zosúladené. Ak má dieťa problém vyjadriť sa, nedopovedzte vetu zaňho, neskáčte mu do reči, ale nechajte ho dohovoriť. Len ak zajakávanie trvá dlhšie , poraďte sa s logopédom.
Denne deťom čítame
Aj v čase televízie a počítačov by sme nemali zabúdať deťom čítať. Deti, ktorým rodičia pravidelne čítajú, majú väčšiu slovnú zásobu a vedia sa lepšie vyjadrovať. Zvyknime si čítať deťom každý deň, napríklad pred spaním. S maličkými deťmi čítame obrázkové knižky. Najprv dieťa počúva, čo je na obrázku, neskôr už hovorí samo, a tým si odmalička zlepšuje rečové schopnosti. Nenahrádzajme čítanie z knižky pozeraním rozprávky v televízii alebo počúvaním cédečka. Dieťa potrebuje bezprostredný kontakt s čítajúcim, aby ho mohlo kedykoľvek prerušiť a spýtať sa, ak niečomu nerozumie.
Učme deti láske ku knihám
Dnešní žiaci nemajú väčšinou k čítaniu príliš vrúcny vzťah. Veľa záleží od rodinného zázemia. V rodine, kde sa číta a obdarúva knižkami, tam aj deti väčšinou čítajú rady. Škola tiež môže napomôcť, aby si deti knihy obľúbili. Veľmi dôležitá je osobnosť učiteľa, akým spôsobom dokáže deťom knižku priblížiť, porozprávať sa s nimi o jej obsahu. Menšie deti by mali začínať klasikou – rozprávkami, povesťami, krátkymi vtipnými príbehmi. Aj doma sa rozprávame o tom, čo deti čítajú. Desať – jedenásťročné deti by už mali vedieť stručne porozprávať obsah prečítaného a povedať na to svoj názor. Deťom pravidelne kupujeme knihy. Aby sme ich povzbudili v čítaní, vyberáme najprv populárne knižky. Dnes sú to napríklad príbehy o Harry Potterovi. Deti majú rady knižky s fantáziou, chlapci obľubujú dobrodružné príbehy a dievčatá romantické dievčenské romány.
Martina Hanzelová
