Budúca inteligencia a zdravie dieťaťa závisí nielen od genetických predpokladov, ale vo veľkej miere ju môžeme ovplyvniť vhodnou výživou v prvých troch rokoch života.
Najnovšie výskumy ukázali, že deti, ktoré do troch rokov dostávali málo kvalitnú stravu, dosahovali v neskoršom období, medzi šiestym a desiatym rokom života horšie výsledky v škole a očividne zaostávali aj v celkovom telesnom a duševnom vývoji. Dôsledky nesprávneho stravovania sa u starších detí prejavili napríklad v poruche rastu, častých infekciách, málokrvnosti, obezite či v kazivosti zubov. V dospelosti môže chybná výživa v dojčenskom veku spôsobiť srdcovocievne ochorenia, cukrovku či osteoporózu.
Aká by mala byť podľa najnovších poznatkov ideálna strava pre deti do troch rokov?
Nenahraditeľné materské mlieko
V prvých troch mesiacoch dostáva dieťa všetky živiny v správnom pomere v materskom mlieku. Je nielen potravinou, ale bezbranný detský organizmus, ktorý ešte nemá vyvinutý vlastný imunitný systém chráni aj pred ochorením. Pre nemluvňa je tiež jediným vhodným zdrojom vápnika. Okrem toho pre vysoký obsah aminokyseliny tryptofanu v materskom mlieku, ktorý sa v mozgu mení na serotonín, dieťa zaspí rýchlejšie a spí dlhšie a tvrdšie.
Zloženie materského mlieka sa mení, postupne sa v ňom zvyšuje obsah tuku a bielkovín, tak, aby to zodpovedalo potrebám vyvíjajúceho sa detského organizmu. Dojčiť by sme mali dieťa čo najdlhšie, aj do roka a viac, i keď u starších dojčiat tvorí materské mlieko len doplnok tuhej stravy.
Ak matka z rozličných príčin nemôže dojčiť, dieťa všetky potrebné živiny dostane aj v kvalitnej umelej výžive. Dnes sa už vyrába tak, aby sa zložením čo najviac priblížila materskému mlieku, v kravskom mlieku sa napríklad znižuje obsah bielkovín a soli a pridávajú sa všetky potrebné vitamíny a minerály. Dojča do dvanástich mesiacov nesmie dostávať neupravené plnotučné kravské mlieko. Je silným alergénom, má príliš veľa bielkovín a soli, čo detské obličky nadmerne zaťažuje. Obsahuje tiež málo vitamínu D.
Čo najmenej vlákniny
Dieťa po narodení rastie neuveriteľne rýchlo. Už za prvých šesť mesiacov sa jeho hmotnosť zdvojnásobí. Pre správny vývoj jednotlivých orgánov musí preto dostávať oveľa viac výživných látok ako dospelý. Potrebuje napríklad až trikrát viac bielkovín ako dospelý, pretože sú nevyhnutné na stavbu a rast buniek a tkanív. Žalúdok a celý tráviaci trakt bábätka je však veľmi malý, a tak potrebné výživné látky musia byť v čo najkoncentrovanejšej podobe.
Strava detí do troch rokov v žiadnom prípade nemôže byť zmenšenou kópiou stravy dospelých. Kým pre dospelých sú najvhodnejšie nízkotučné jedlá s vysokým obsahom vlákniny, batoľatá naopak tuk ako bohatý zdroj energie potrebujú, samozrejme nie každý, ale v podobe mliečnych výrobkov a kvalitných olejov.
Balastné látky podávame batoľatám v minimálnom množstve. Nemajú žiadnu výživnú hodnotu a rýchlo zaplnia malý žalúdok. V nevyvinutom tráviacom systéme môže vláknina spôsobiť aj črevné problémy, nadúvanie a bolesti bruška. Potrebné minerály a vitamíny môžeme batoľatám dodávať aj v umelej mliečnej výžive obohatenej o výživné látky – zinok, železo, selén, meď, vitamín A, vitamín C a vitamín E.
Dôležité obmedzenia
Aspoň do troch rokov nedávame dieťaťu žiadne fastfoodové alebo vyprážané jedlá, zemiakové hranolčeky, lupienky, rozličné sladkosti, cukríky, zákusky, zmrzlinu, čokoládu či presladené limonády a bublinkové nápoje. Nielenže sú málo výživné, ale môžu u detí vyvolať aj alergickú reakciu. Nevhodné sú aj priemyselne spracované a rafinované potraviny. Niektoré prídavné látky, takzvané „éčka“ v potravinách prispievajú aj k neskorším poruchám správania – hyperaktivite. Najmä potravinové farbivo tartrazín – E 102, ktorým sa prifarbujú niektoré nápoje môže vyvolať nepokoj, poruchy spánku, ekzém ba dokonca astmatický záchvat.
Martina Hanzelová
