Priznám sa vám s jednou nekonečnou záležitosťou. Pravidelne sa mi sníva sen o tom, že Štedrý deň je už zajtra a ja nemám žiaden darček. Počas niektorých nocí dokonca zistím, že ten kvázi najkrajší deň roka už bol – samozrejme len vo sne. Nič to nemení na veci, že sa vždy preberiem neskutočne rozladená, nešťastná. Avšak, nikdy sa mi to reálne nestalo! 🙂
Skutočne neviem, prečo ma tento sen hnevá už roky. Možno aj vďaka nemu si uvedomím, aké nádherné je niekomu niečo darovať a tešiť sa z toho, ako si svoje darčeky rozbalí. Neverím tomu, že Vianoce končia a začínajú darčekmi, tak ako je to už v našej zmanipulovanej civilizácii zvykom. Nechcem tomu veriť. Ale ten pocit, že pre niekoho niečo urobíte…
Je mnoho rodín, ktoré tento deň prežijú neslávne a možno aj v bôli. Nestretnú sa za stolom, s človekom alebo iným členom domácnosti, ktorý tam pri nich ešte minulý rok bol. Nechcem nikomu radiť, ale ak sa neposunieme ďalej a nepreberieme jeho životné prínosy, nerozvinieme ich – len vtedy skutočne zomrie. Zomrie v nás.
Pamätáte si z detstva na reťaz z céčok, ktorú ste si vyrobili? Je to rovnako aj v našich životoch. Niekedy sa tie céčka jednoducho zlomia. Tieto zlomy sú však na to, aby nás posunuli ďalej. Len je dôležité, aby ste sa tieto nehybné spoje naučili naťahovať. Aj z kovu a plastu sa niekedy môže stať guma. Keď to chcete, cítite, vnímate. Milujete.
Vždy som si myslela, že nemôžu byť už krajšie Vianoce, ako som mala v detstve, keď som ešte verila na Ježiškov zvonček. Dočkala som sa. Najkrajšie je, keď vidíte rozžiarené oči svojho dieťaťa – nech už verí, alebo nie. Samozrejme, tieto iskry v očiach nedokážu vyčarovať len darčeky. I keď si možno často myslíme, že im nemáme čo dať, najdôležitejšia je atmosféra.
Deti veľmi citlivo vnímajú atmosféru. Potrebujú pocit domova a súznenia so svojim domácim prostredím. Rovnako ako aj my. Úprimne sa teším na Vianoce, lebo konečne môžem obdarovať tých, ktorí mi dávajú najviac. A rátam s tým, že aj keď sa mi bude snívať moja každoročná nočná mora, už sa z nej dokážem tešiť. Vy ste na tom ako?
Sabína Zavarská
