Syntetické farbivá v niektorých kozmetických prípravkoch a sladkostiach sa môžu dostať do krvného obehu a môžu ovplyvňovať naše zdravie.
Upozorňujú na to výskumníčky Slovenskej technickej univerzity, ktoré skúmali prienik dvoch druhov syntetickej modrej do živých štruktúr organizmu.
Informovala o tom hovorkyňa univerzity Andrea Hajdúchová. Výsledky výskumu publikoval aj časopis Food and Chemical Toxicology.
Nebezpečná modrá
Kolektív výskumníkov sa zameral na kožný a slizničný prienik zdravotne kontroverzných trifenylmetánových farbív. Predovšetkým šlo o často používanú Brilantnú modrú, ktorá sa na obaloch kozmetiky označuje kódom CI 42090 a na obaloch potravín E133.
Pracovníci skúmali aj Patentnú modrú s kódom CI 42051, respektíve E131. Cez nepoškodenú pokožku farbivá do živých štruktúr organizmu neprenikali, a to ani vtedy, keď na ňu pôsobili 24 hodín. Inak tomu bolo, keď bola bariérová vrstva pokožky narušená bežným holením či depilovaním.
Najvýraznejší prienik farbív do živých vrstiev kože vedci zaznamenali pri používaní prípravkov obsahujúcich lieh. Ten sa nachádza napríklad v niektorých pleťových vodách, krémoch a v géloch po holení.
Skúmali lízanky a cukríky
Výskumníčky hodnotili aj prienik farbív zo slín cez povrch jazyka počas lízania lízaniek a tvrdých cukríkov. Ako difúznu membránu použili sliznicu z prasacieho jazyka, čo je podľa dostupných informácií svetová priorita v týchto štúdiách.
Aj keď množstvá vstrebaných farbív neboli veľké, vzhľadom na tenké a mimoriadne prekrvené tkanivo jazyka je ich prienik do krvného obehu znepokojujúci, tvrdia výskumníčky.
Syntetické farbivá sú zložkami prípravkov bežného života, takže ich prijímame dlhé roky a opakovane. Vedcov aktuálne znepokojujú azofarbivá a trifenylmetánové farbivá.
Diskutuje sa o ich obsahu v potravinách, no malá pozornosť sa venuje týmto farbám v prípravkoch pôsobiacich na pokožku a sliznicu, upozorňujú výskumníčky. Zatiaľ čo v tráviacom trakte sa farbivá čiastočne degradujú a zneškodňujú, pri prieniku do živých štruktúr kože sa dostávajú do krvného obehu.
To môže mať podľa Jarmily Hojerovej z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU závažnejšie dôsledky pre zdravie.
„Závery výskumu považujeme za varovné, najmä s ohľadom na frekvenciu použitia kozmetiky po holení mužmi a prípravkov po depilovaní ženami, ako aj lízaniek a cukríkov predovšetkým najzraniteľnejšou skupinou populácie – deťmi,“ vysvetľujú výskumníčky Jarmila Hojerová a Marianna Lucová. Používanie týchto farbív v kozmetike určenej na ošetrenie narušenej pokožky, rovnako ako v tvrdých sladkostiach by mali zodpovedné orgány Európskej únie prehodnotiť, uzatvárajú výskumníčky.
